„S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených“

4. novembra 2001 bol Pavol Peter Gojdič, OSBM, prešovský biskup-mučeník  pápežom Jánom Pavlom II. vyhlásený za blahoslaveného

Detstvo a mladosť

Bl. Pavol Peter Gojdič sa narodil 17. júla 1888 v Ruských Pekľanoch neďaleko Prešova, v rodine gréckokatolíckeho kňaza Štefana Gojdiča a Anny, rod. Gerberyovej. Jeho krstné meno bolo Peter a v reholi baziliánov si zvolil meno Pavol. Už od mladosti sa vyznačoval zbožnosťou  v súkromí i na verejnosti. Formoval ho k tomu  rodinný život a zostal takým až do posledného dychu svojho života. Pán mal s ním svoje zámery a videl jeho budúcnosť.
Prah školy po prvýkrát prekročil v obci Cigeľka. Základné vzdelanie si dokončil v Prešove, kde aj pokračoval v štúdiu na Gymnáziu, ktoré zavŕšil maturitou v roku 1907.
Rodičia v ňom videli budúceho lekára a otca rodiny. On však nasledujúc Boží hlas si zvolil štúdium teológie na Prešovskej bohoslovenskej akadémii. Profesori, ktorí videli jeho dobré študijné výsledky a schopnosti, vyslali ho na ďalšie štúdia do Budapešti. Popri štúdiu nezabúdal ani na modlitbu. Už v seminárskej kaplnke veľmi často navštevoval sviatostného Spasiteľa a bol veľkým ctiteľom Božského Srdca Ježišovho.
Po skončení štúdia prišla najočakávanejšia chvíľa v jeho živote. Sviatosť kňazstva prijal 27. augusta 1911 z rúk prešovského biskupa Dr. Jána Vályiho. V roku 1919 sa stal riaditeľom biskupskej kancelárie v Prešove.

Rehoľník a biskup

Na veľké prekvapenie všetkých vstupuje 20. júla 1922 do rehole sv. Bazila Veľkého. V monastieri na Černečej hore pri Mukačeve (dnešná Ukrajina) zamenil 27. januára 1923 kňazskú reverendu za čierny rehoľný habit a s ním i meno Peter za mníšske meno Pavol. V baziliánskej oáze ticha však nezostal dlho utajený.
14. septembra 1926 bol vymenovaný za apoštolského administrátora Prešovskej eparchie (diecézy). Pri svojom uvedení do úradu ohlásil program svojho apoštolátu: „S pomocou Božou chcem byť otcom sirôt, pomocníkom chudobných a tešiteľom zarmútených.“ 7. marca 1927 bol menovaný za titulárneho biskupa harpašského (podľa cirkevnej obce v Malej Ázii). V chráme sv. Klimenta v Ríme pijal dňa 25. marca 1927 biskupskú vysviacku. Na osobnej audiencii prijal z rúk pápeža Pia XI. zlatý kríž. Svätý otec mu vtedy povedal: „Syn môj, tento kríž je iba malým symbolom tých veľkých krížov, ktoré na teba zošle Pán Boh v tvojej biskupskej službe“. Tieto slová sa ako proroctvo celkom naplnili v jeho živote. V biskupskom znaku môžeme aj dnes čítať: „Boh je láska, milujme ho!“ Tieto slová aj uskutočňoval v každodennom živote:  zriaďoval nové farnosti (Praha, Brno, Bratislava, Levoča, a i. ). V Prešove založil sirotinec a Gréckokatolícke gymnázium. Biskup Pavol podporoval učiteľskú akadémiu, seminár, internáty, a pod. Zaslúžil sa aj o vydávanie duchovnej literatúry.
Budoval Prešovskú eparchiu ako svojráznu miestnu cirkev v rámci Všeobecnej cirkvi. Zakladal a zdokonaľoval školské a iné cirkevné organizácie a spoločenstvá. Jeho biskupská služba sa niesla v duchu bratstva a lásky, a preto ho nazývali „mužom  zlatého srdca“.
Za prešovského biskupa bol intronizovaný 8. augusta 1940 a 15. januára 1946 bol splnomocnený administráciou všetkých katolíkov východného obradu v Česko-slovenskej republike.

Cesta k mučeníckej smrti

Ďalší sľubný rozvoj náboženského života v eparchii bol prekazený vplyvol vojnových udalostí a najmä nástupom komunistov k moci v roku 1948. Biskup Gojdič odoprel snahy komunistov o prestup gréckokatolíkov na pravoslávie. Napriek tomu, že tušil, čo sa môže stať nepohodlným ľuďom tejto politickej moci, nezriekol sa katolíckej viery a nepretrhol jednotu so Svätým Otcom, práve naopak. Známy je jeho výrok z toho obdobia: „Mám už 62 rokov a obetujem celý svoj majetok aj rezidenciu, no svoju vieru za žiadnych okolností nezradím, lebo chcem, aby moja duša bola spasená.“
Na príkaz štátnej moci bol v akcii „Prešovský sobor“ dňa 28. apríla 1950 biskup Gojdič zatknutý a internovaný. Súčasne bola administratívne zrušená aj Gréckokatolícka cirkev. Vo vykonštruovanom procese s tzv. vlastrizradcami boli biskupi Vojtaššák, Buzalka a Gojdič odsúdení na doživotné väzenie, zaplatenie pokuty vo výške dvestotisíc korún a k odňatiu všetkých občianských práv. Vo veku 66 rokov bol trest pre biskupa Gojdiča „zmiernený“ z doživotia na 25 rokov, ale fyzický a psychický teror, ponižovanie, vykonávanie ťažkých a podradných prác, to všetko sa natrvalo podpísalo pod jeho zdravotný stav. Ak by bol zaprel vernosť katolíckej cirkvi a Svätému Otcovi a bol by podpísal prestup na pravoslávie, okamžite by sa skončili väzenské muky. Známy je prípad, keď ho počas tvrdého mučenia a väzenia zaviedli do veľkej miestnosti, kde mu akýsi vojenský úradník ponúkol možnosť, že ak príjme prestup na pravoslávie, okamžite sa vráti so slávou na svoj biskupský stolec do Prešova. Keď to biskup Gojdič s láskou odmietol, pretože by to znamenalo zradu, úradník ho s úctou chytil za ruku a povedal: „Otče, vážim si vás, ste statočný človek“.
Jedným z najkrajších dní otca biskupa Gojdiča vo väzení bol deň jeho 70-tín, kedy dostal telegram od Svätého Otca Pia XII. s ubezpečením, že nezabúda v modlitbe na svojho hrdinského syna.
Boh nezabúda na svojich verných a v ponížení ich navštevuje. Otec biskup mal v srdci dve veľké túžby: aby zomrel zaopatrený sviatosťami a v deň svojich narodenín. Pán Ježiš vo svojej láske mu ich splnil. Na nemocničnú izbu v leopoldovskom väzení, kde trávil posledné dni svojho života, bol premiestnený otec Alojz Vrána, ktorý ho vyspovedal. Spoluväzeň František Onduško bol svedkom posledných chvíľ otca biskupa Gojdiča, a tak potvrdil, že sa splnilo i jeho druhé prianie. Pavol Peter Gojdič zomrel na následky mučenia a zlého zaobchádzania vo väzení 17. júla 1960, v deň svojich 72. narodenín. Bol pochovaný na väzenskom cintoríne bez akýchkoľvek pôct. Jeho hrob bol označený iba väzenským číslom 681.
Dňa 29. októbra 1968 sa uskutočnila na leopoldovskom cintoríne exhumácia jeho telesných pozostatkov, ktoré boli prevezené do Prešova. Od 15. mája 1990 sú uložené v sarkofágu  v kaplnke prešovskej katedrály. 2. júla 1995 navštívil Prešov pápež Ján Pavol II. a modlil sa pri hrobe biskupa-mučeníka Pavla Gojdiča.
Od 4. novembra 2001 má Cirkev v osobe Pavla Petra Gojdiča nového blahoslaveného.
 
 zostavil o. Peter P. Karoľ, OSBM

Prosíme o oznámenie prijatých milostí na príhovor Pavla Petra Gojdiča na adresu:

Generálna Postulatúra, Gréckokatolícke Biskupstvo, Hlavná ul. 1, 050 01 Prešov, tel. 051/7734622, 7722814, fax: 051/7722723, e-mail: grkbupo@greckokat.sk

Modlitba k blahoslavenému biskupovi-mučeníkovi Pavlovi Petrovi Gojdičovi, OSBM

Blažený biskup, mučeník Pavol, ty si svojou odvahou, láskou a pevnou vierou povzbudzoval svoj veriaci ľud v ťažkých chvíľach prenasledovania. Svojím utrpením a smrťou vo väzení si vydal svedectvo o viere, láske a nádeji v Božie milosrdenstvo.
Vyprosuj nám svojím príhovorom u Boha hojnosť milostí, pevnosť vo viere a horlivosť v láske, aby sa aj v našom živote oslávilo vznešené meno Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.