Fascinujúci svätec

Ľudia našej doby sa na svätcov radi pozerajú ako na pololegendárne postavy  z viac či menej gýčových obrazov a sôch, ktoré modernému svetu nemajú už veľmi čo povedať a patria nanajvýš do kostolov a tí krajšie namaľovaní do múzeí. Takýto obraz svätcov nám vnucujú moderné „slobodné“ masmédiá, najmä televízia, ktoré s obľubou prezentujú iba zlo, nešťastie a negatívne príklady.
Dnešný svet je plný pseudovzorov vo forme plytkých filmových či hudobných „hviezd“, ktoré sú pre záujem médií ochotné klesnúť až na samé dno ľudských slabostí. Spevák či herec, ktorý odmieta hrať v nemravných scénach či spievať obscénne piesne, ktorý žije roky v manželstve s jednou ženou, nie je populárny a zaujímavý pre súčasný svet a pre „šoubiznis“ je odpísaný.
Pre zástupy kresťanov, ale aj ľudí mimo Cirkvi, ktorých dezorientujú  moderné modly s veľkým hlukom ponúkané k uctievaniu, sú dnes svätí žiarivým príkladom a horiacou pochodňou nádeje v temnotách dnešného sveta plného zloby a sebectva. Táto pochodeň im pomáha kráčať napriek všetkému za Láskou.
Keď som pri príprave tohto čísla „Rytiera“ dostal otázku, čím ma osoba sv. Maximiliána najviac oslovuje, po chvíľke rozmýšľania som sa zmohol iba na strohé konštatovanie: Je to svätec, ktorý ma fascinuje. Fascinoval a fascinuje ma čoraz viac svojou bezhraničnou dôverou v Nepoškvrnenú, ktorej zveril všetky svoje námahy, fascinuje ma svojím nadšením pre získavanie duší pre Krista skrze Nepoškvrnenú  prostredníctvom tlačeného dobrého slova a iných moderných masovokomunikačných prostriedkov, ktoré sú dnes väčšinou v rukách nepriateľa našej spásy.
A najväčšmi ma fascinuje príklad jeho neobyčajnej lásky k neznámemu bratovi, za ktorého dobrovoľne obetoval svoj život v osvienčimskom pekle na zemi. Táto jeho obeta je pre mňa úžasným svedectvom ľudskej solidarity, ktorá sa z nášho sveta zo dňa na deň  viac a viac vytráca. Obeta života za neznámeho spoluväzňa bola čímsi natoľko nevídaným, že otriasla aj zločinmi úplne zatvrdených esesákov. Táto obeta ukázala svetu, že skutočná humanita a ľudské šťastie sú možné iba v šťastí blížneho. Je veľmi aktuálna pre dnešný svet, ktorý zabúda na milióny hladujúcich a nešťastných ľudí, ktorí svojím počtom mnohonásobne prevyšujú hŕstku bohatých a „plnohodnotných“. Bohaté krajiny odmietajú prijať utečencov z extrémne chudobných krajín, aby sa s nimi náhodou nemuseli deliť o svoje prebytky. Príkladom takéhoto sebectva bolo nedávne  úplne otvorené ignorovanie medzinárodného práva zo strany Austrálie a niekoľkých ďalších bohatých krajín v prípade utečencov z najchudobnejších ázijských štátov, ktorých z potápajúcej sa lode zachránili nórski námorníci.
Príklad sv. Maximiliána nám pripomína, že Kristova náuka o láske je stále aktuálna, záväzná a že sa pre ňu oplatí aj zomrieť.
Prijmite, milí čitatelia, toto špeciálne číslo Rytiera Nepoškvrnenej o sv. Maximiliánovi ako skromné svedectvo o veľkom mužovi, ktorý si vzal Kristov príkaz lásky úplne k srdcu.
Dariusz Żuk-Olszewski