Sv. Maximilián - vydavateľ a novinár v službách Nepoškvrnenej

„Je dobré stavať kostoly, hovoriť kázne, zakladať misie a školy, ale všetka táto veľká námaha výjde nazmar, ak zanedbáme najdôležitejšiu zbraň dnešných čias, t. j. tlač.“

sv. Maximilián

Sv. Maximilián dlho pred II.Vatikánskym koncilom objavil nezastupiteľnú úlohu masovokomunikačných prostriedkov v diele evanjelizácie. Pre realizáciu jeho hlavnej myšlienky: „Získať svet pre Krista skrze Nepoškvrnenú“, si zvolil tlač, neskôr i rozhlas. Základným pilierom jeho tlačového apoštolátu bol časopis „Rytier Nepoškvrnenej“. Začal ho vydávať v roku 1922 vo veľmi skromnej grafickej úprave s nákladom 5000 výtlačkov. Všetky svoje vydavateľské a novinárske aktivity bezvýhradne zveril Nepoškvrnenej. O tom, že toto dielo bolo od začiatku milé Matke Božej, hovoria mnohé zvláštne udalosti. Napríklad aj tá, ktorá sa stala hneď na začiatku vydávania „Rytiera“. Sv. Maximilián nemal peniaze na zaplatenie dodaných výtlačkov tohto skromného časopisu a nič ani nenasvedčovalo, že by ich niekde mohol zohnať. Bezradný si vtedy v krakovskom kostole Všetkých svätých kľakol pred oltár Nepoškvrnenej. Pohrúžený do modlitby na oltári zbadal obálku. Bolo na nej napísané: „Pre Teba, Nepoškvrnená“. Otvoril ju a na svoje veľké prekvapenie v nej našiel presne toľko peňazí, koľko potreboval na zaplatenie tlače Rytiera Nepoškvrnenej. Tento skromný časopis sa veľmi rýchlo stal jedným z najčítanejších, ak nie priamo najčítanejším časopisom v Poľsku, s neuveriteľným nákladom milión výtlačkov z jedného čísla.
Ďalším zvláštnym znakom osobitnej starostlivosti Matky Božej o toto dielo je skutočnosť, že mesiac po príchode do Japonska, napriek tomu, že nevedel ani slovo po japonsky, nepoznal miestne zvyklosti a realitu, sv. Maximilián vydáva prvé číslo Rytiera Nepoškvrnenej v japončine. Zvláštnym svedectvom o tom, že Mária je Matkou všetkých kresťanov, je skutočnosť, že jedným z prvých spolupracovníkov sv. Maximiliána na diele japonského „Rytiera“ bol istý anglikánsky misionár, ktorý mu prekladal články do japončiny.
Pred vypuknutím II. svetovej vojny bol Niepokalanów najväčším kláštorom na svete, v ktorom žilo 762 rehoľníkov a zároveň bol aj jedným z najväčších katolíckych vydavateľstiev svojej doby. Vychádzali v ňom tieto časopisy: „Rycerz Niepokalanej“, „Mały Rycerzyk Niepokalanej“, „Informator Rycerstwa Niepokalanej“, „Miles Immaculatae“, ako i veľmi populárny katolícky denník s názvom „Mały Dziennik“. Sv. Maximilián inicioval založenie rozhlasovej stanice Radio Niepokalanów a plánoval pre Nepoškvrnenú využiť aj televíziu, ktorá bola v tom období iba v plienkach. Táto jeho myšlienka sa stala skutočnosťou až v súčasnosti sprevádzkovaním Televízie Niepokalanów. Rytier Nepoškvrnenej alebo časopisy vychádzajúce pod iným názvom, ale čerpajúce z duchovného dedičstva Rytiera Nepoškvrnenej, dnes vychádzajú na všetkých kontinentoch v dvadsiatich jazykoch, od roku 1991 aj v slovenčine.
O katolíckej vydavateľskej práci a jej ťažkostiach, ktoré sú žiaľ stále veľmi aktuálne, písal:
„...zo strany spoločnosti ešte vládne veľké nepochopenie tejto práce a obetavosť sa zdá byť nedostatočná, aby katolícku tlač v Poľsku postavila na silné nohy. Nepriatelia Cirkvi majú milióny a miliardy (napr. dolárov) a pracovník na nivách katolíckej tlače s vypätím všetkých síl nedokáže svoju prácu zdokonaľovať, lebo jednoducho musí bojovať o materiálne prežitie svojej tlačovej aktivity... Aj distribúcia je slabá. Je totiž málo tých, ktorí by si pokladali za povinnosť rozširovanie dobrej tlače..."

-zo-