Kronika života sv. Maximiliána

8. januára 1894 - V Zduńskej Woli sa narodil Rajmund Kolbe. Jeho rodičia  Július a Marianna  boli horlivými katolíkmi a vlastencami. V Zduńskej Woli mali tkáčsku dielňu. Po narodení Rajmunda sa presťahovali do Pabianíc. V Pabianiciach pracoval otec malého Rajmunda (sv. Maximiliána) v továrni a matka viedla malý obchod. Rodičia svoje deti vychovávali nábožne a prísne, zahŕňali ich láskou a vo všetkom im dávali dobrý príklad. Rajmund mal štyroch bratov: staršieho Františka a mladších: Jozefa, Valentína a Antona. Dvaja najmladší synovia manželov Kolbeových zomreli v ranom detskom veku.
1902 - Rajmund prijal prvé sv. prijímanie v kostole sv. Matúša v Pabianiciach.
1904 - Rajmund prežil duchovný prelom. Zvážnel a stal sa veľmi nábožným. Matke sa zdôveril, že sa mu zjavila Bohorodička s dvoma korunami: bielou a červenou. Vystrel ruky po obe, čím vyjadril pripravenosť žiť v čistote a zomrieť ako mučeník.
1907 - Rajmund Kolbe vstúpil do Malého seminára minoritov vo Ľvove.
IX. 1910 - Rajmund Kolbe začína noviciát v reholi minoritov vo Ľvove ako brat Maximilián.
XI. 1912 - Br. Maximilián začína štúdium filozofie na Gregoriánskej univerzite v Ríme.
IX./X. 1914 - Július Kolbe sa stal nezvestným počas vojny.
1. novembra 1914 - Maximilián Kolbe zložil slávnostné sľuby a prijal ďaľšie meno Mária.
X. 1915 - Doktorát z filozofie a začiatok štúdia teológie na Minoritskej pápežskej teologickej fakulte sv. Bonaventúru v Ríme.
16. októbra 1917 - Maximilián založil Rytierstvo Nepoškvrnenej (MI).
28. apríla 1918 - Maximilián Mária Kolbe prijal v Ríme kňazskú vysviacku.
VII. 1919 - O. Maximilián získava doktorát z teológie.
X. 1919 - O. Maximilián sa stáva profesorom cirkevných dejín v rehoľnom seminári minoritov v Krakove.
1920 - O. Maximilián sa lieči z tuberkulózy v Zakopanom.
1921 - Návrat do Krakova a rekonvalescencia v Nieszawe.
I. 1922 - O. Maximilián vydáva prvé číslo časopisu „Rycerz Niepokalanej“ (Rytier Nepoškvrnenej) v náklade 5000 výtlačkov (Krakov).
X. 1922 - Vydavateľstvo Rycerza Niepokalanej sa sťahuje z Krakova do Grodna.
1927 - Kláštor v Grodne sa stal malým pre potreby rozvíjajúceho sa vydavateľstva. O. Maximilián predostrel myšlienku výstavby nového kláštora - vydavateľstva kniežaťu Jánovi Druckemu-Lubeckemu, ktorý mu daroval pozemok neďaleko Varšavy.
6. augusta 1927 - Posvätenie sochy Nepoškrvrnenej na pozemku, kde mal vyrásť nový kláštor.
X. 1927 - Začiatok stavby nového kláštora - vydavateľstva. Kánonické založenie kláštora Niepokalanów (mesto Nepoškvrnenej).
XI. 1927 - Vydavateľstvo RN sa sťahuje z Grodna do Niepokalanowa. Centrom MI sa stal kláštor Niepokalanów. Prvým predstaveným kláštora bol jeho zakladateľ - o. Maximilián. Rehoľná rodina v Niepokalanowe mala vtedy 20 členov: 2 kňazov (o. Maximilián a jeho rodný brat Jozef, rehoľným menom Alfonz) a 18 bratov.
VII. 1928 - Noviciát minoritov sa sťahuje z Ľvova do Niepokalanowa.
IX. 1929 - Otvorenie Malého misijného seminára v Niepokalanowe.
I. - II. 1930 - O. Maximilián začal prípravu založenia katolíckej misie na Ďalekom Východe. Aby vyprosil požehnanie Nepoškvrnenej pre toto dielo, vybral sa do Lurdov. Na tento úmysel sa tiež modlil pri hrobe sv. Františka v Assisi a sv. Terezky Ježiškovej v Lisieux. Vo februári 1930 odišiel na Ďaleký Východ. Cestoval vlakom na trase Varšava - Viedeň - Tarvisio - Rím - Marseille. Z Marseille cestoval loďou cez Port Said - Djibuti-Colombo-Singapúr-Sajgon -Hongkong- Shanghaj do Nagasaki, kam dorazil 24. IV. 1930.
V. 1930 - vydanie prvého čísla Rytiera Nepoškvrnenej v japonskom jazyku („Seibo no Kischi“).
VI. - VIII. 1930 - Cesta z Japonska vlakom  cez Sibír do Poľska. Na provinciálnej kapitule vo Ľvove je o. Maximilián potvrdený vo funkcii predstaveného misie v Japonsku. Gvardiánom Niepokalanowa sa stáva o. Alfonz Kolbe - brat o. Maximiliána.
3. decembra  1930 - Zomiera o. Alfonz Kolbe.
1931 - Sídlom poľských misionárov v Nagasaki sa stáva nimi postavený kláštor s názvom Mugenzai no Sono - Záhrada Nepoškvrnenej.
V. - VII. 1932 - Cesta o. Maximiliána z Nagasaki do Indie, kde pripravoval založenie ďalšieho mesta Nepoškvrnenej - indického Niepokalanowa.
IV. - V. 1933 - O. Maximilián cestuje na provinciálnu kapitulu do Poľska. Po nej, v júni a júli 1933, má sériu misijných prednášok vo významných poľských mestách a pripravuje na krst mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Japonska v Poľsku.
VIII.- X. 1933 - Návrat do Japonska.
IV. 1936 - Otvorenie Malého seminára v Nagasaki.
V. - VI. 1936 - Návrat o. Maximiliána do Niepokalanowa.
VII. 1936 - O. Maximilián sa opäť stáva predstaveným v Niepokalanowe.
8. decembra 1936 - Na návrh o. Maximiliána sa Rehoľa menších bratov - konventuálov (minoritov) zasväcuje Nepoškvrnenej.
I. - II. 1937 - O. Maximilián cestuje do Talianska (Rím, Assisi) s cieľom reorganizácie Rytierstva Nepoškvrnenej.
8. decembra 1937 - O. Maximilián sa prihovára poslucháčom prostredníctvom rozhlasovej stanice Varšava pri príležitosti 10. výročia vzniku Niepokalanowa.
8. decembra 1938 - Skúšobné vysielanie novej rozhlasovej stanice  (Stanica Poľsko 3 - Rádio Niepokalanów) s príhovorom o. Maximiliána.
19. IX. 1939 - Zatknutie o. Maximiliána Nemcami.
8. decembra 1939 - Prepustenie o. Maximiliána a jeho spolubratov z tábora v Ostrzeszowe.
XII. 1940 - Vychádza posledné číslo Rycerza Niepokalanej (Rytiera Nepoškvrnenej) pripravené sv. Maximiliánom a zároveň posledné číslo vydané počas nacistickej okupácie Poľska.
17. februára 1941 - Gestapo zatklo o. Maximiliána a uväznilo ho v obávanej varšavskej väznici na Pawiaku.
28. mája 1941 - O. Maximilián bol prevezený do koncentračného tábora Osvienčim, kde dostal číslo 16670.
VIII. 1941 - O. Maximilián sa dobrovoľne obetoval za spoluväzňa odsúdeného na smrť - Františka Gajowniczka.
14. augusta 1941 - O. Maximilián zomiera v bunkre hladu po vstreknutí fenolu do žily.
15. augusta 1941 - Jeho telesné pozostatky sú spálené v krematóriu osvienčimského tábora smrti.
III. 1946 - Zomiera matka o. Maximiliána - Marianna Kolbeová.
1948 - Biskup P. Yamaguchi z Nagasaki ako prvý z biskupov v liste pápežovi Piovi XII. žiadal o beatifikáciu o. Maximiliána M. Kolbeho.
23. septembra 1961 - Otvorenie apoštolského procesu Božieho Sluhu o. Maximiliána.
17. októbra 1971 - Slávnostné blahorečenie o. Maximiliána M. Kolbeho v Bazilike sv. Petra v Ríme pápežom Pavlom VI.
10. októbra 1982 - Slávnostné svätorečenie o. Maximiliána M. Kolbeho v Bazilike sv. Petra v Ríme pápežom Jánom Pavlom II