Bol pre mňa ako anjel ... on miloval všetkých...

Poľský žid Zygmunt Gorson spoznal sv. Maximiliána v Osvienčime, prežil peklo koncentračného tábora a emigroval do USA. Tu je úryvok jeho spomienok z diela P. Treece „Človek pre iných. Maximilián Kolbe, svätý z Osvienčima, v spomienkach tých, ktorí ho poznali“:

„Pochádzal som z dobrej rodiny, kde bola láska kľúčovým slovom. Moji rodičia, ktorí  boli dobre situovaní, moja mama, ktorá bola advokátkou, doktorkou na Parížskej univerzite, môj otec i moji starí rodičia, všetci zomreli: iba ja som prežil. Bol som dieťaťom, ktoré vyrástlo v tak peknom prostredí a zrazu som sa ocitol nečakane celkom sám, vo veku trinásť rokov, v pekle Osvienčima... Mnoho z nás, chlapcov, stratilo nádej, mnohí chlapci v mojom veku sa vrhali  na drôty vysokého napätia. Ja som vždy hľadal niekoho, kto bol nejakým spôsobom spojení s mojimi zavraždenými rodičmi, nejakého priateľa môjho otca, nejakého suseda...
Bolo to vtedy, keď som blúdil a hľadal niekoho, s kým by som sa mohol podeliť o svoje spomienky, keď ma stretol Kolbe a zhováral sa so mnou. Bol pre mňa ako anjel, a tak ako matka berie svoje mláďatá pod svoje krídla, tak ma on vzal do náručia. Vždy utieral moje slzy. Od tejto chvíle verím omnoho viac v Boha. Od smrti mojich rodičov som sa neustále sám seba pýtal: „Kde je Boh?“ A stratil som vieru. Kolbe mi ju vrátil!
On vedel, že som Žid, ale pre neho to nebolo prekážkou. Jeho srdce nerobilo rozdiely medzi osobami a nemalo preň význam to, či je niekto žid, katolík, alebo patrí k inému náboženstvu: on miloval všetkých a dával lásku, nič iného ako lásku. Napríklad rozdával tak veľkú časť svojich mizerných porcií stravy, že bolo pre mňa zázrakom, že zostával pri živote... byť takým, ako otec Kolbe v tom čase a na tom mieste, to presahuje všetko, čo môžu vyjadriť slová.
Som židom od pokolení, pretože som  synom matky židovky, som mojžišovho vyznania a som na to hrdý. Napriek tomu som si veľmi obľúbil Maximiliána Kolbeho, keď som bol v Osvienčime, kde sa prejavil ako môj skutočný priateľ. Mám ho rád i teraz a budem ho mať rád až do mojej poslednej chvíle.