Raduj sa, Panenská Nevesta...

Východné cirkvi po stáročia rozličným spôsobom pozdravujú Máriu. Používajú pritom obsahom hlboké a formou nádherné verše byzantského hymnu, ktorý sa volá Akatist. Je považovaný za „najkrajší a najstarší hymnus celej kresťanskej literatúry“. Vznikol pravdepodobne v VI. storočí a pôvodne ho veriaci spievali na sviatok Zvestovania Pána. Spievali ho postojačky a odtiaľ pochádza grécky názov „akathistos“ - nesadajúc. Dnes je spievaný v gréckom ofíciu piatej soboty Veľkého pôstu. V širšom meradle slúži na kresťanskom Východe ako takzvané „malé mariánske ofícium“ - čiže plní úlohu podobnú úlohe sv. ruženca alebo Loretánskych litánií v Západnej Cirkvi.
Obsah Akatistu sa sústreďuje okolo témy prítomnosti Márie v tajomstve Vteleného Slova a jeho Cirkvi. V 24 strofách, ktoré začínajú vždy nasledujúcim písmenom abecedy, sa kristologické témy prelínajú s mariánskymi obrazmi. Kristologické strofy ilustrujú jednotlivé etapy Božej ekonómie spásy a tvoria teologickú perspektívu pre lepšie pochopenie Máriinho miesta v tajomstve Slova. Mnoho charakteristických titulov-pozdravov Panny Márie obohacuje jej duchovný portrét a pomáha hlbšie sa zúčasťňovať na liturgii chvály Tej, ktorá z Pánovej milosti je mocnou Podporou našej viery, Ohnivým stĺpom, ktorý nás prevádza cez temnosti, Skalou, z ktorej vyteká Prameň pre tých, ktorí sú smädní po živote.
Akatist sa stal pomerne rýchlo taktiež duchovným dedičstvom kresťanského Západu, pretože mal vplyv na latinskú mariánsku poéziu stredoveku. Akatist slávený dnes čoraz častejšie aj na Západe pomáha cirkvám a cirkevným spoločenstvám na Západe i Východe vidieť v Márii „našu spoločnú Matku, ktorá sa modlí za jednotu Božej rodiny“ (Redemptoris Mater, 30).

Preložené z knihy Teofila Siudeho: „Zawierzmy Maryi“