Quo vadis, kresťanské Slovensko?
Pár viet na okraj príťažlivej formy moderného kolonializmu
Ako huby po daždi vyrastajú na periférii skoro každého väčšieho slovenského
mesta takmer na vlas rovnaké „budovy“ zo železných montovaných konštrukcií
nazývané hypermarkety či supermarkety. Tieto „zahraničné investície“, ktoré
podľa slov predstaviteľov nášho štátu prinášajú na Slovensko kapitál a
prepotrebné pracovné miesta (???) sa pre ich majiteľov stávajú skutočne
zlatými baňami oslobodenými od dane z príjmu na celé desaťročie. Okrem
nepochybne pozitívneho prínosu vo forme tlaku nízkymi cenami na nepoctivých
obchodníkov, ktorí predražovali svoj tovar iba vďaka chýbajúcej konkurencii,
tieto „domy nákupu a oddychu“ so sebou priniesli aj množstvo negatív.
Strata zmyslu pre posvätnosť nedele a sviatočného dňa
Takmer každý hypermarket či supermarket na Slovensku má otvorené každý
deň, niektoré z nich dokonca non-stop. A keďže konkurečný malopredajcovia
si nemôžu dovoliť byť iní ako ich najväčší rivali, prispôsobujú svoje otváracie
hodiny otváracím hodinám hypermarketov. A tak na uliciach mnohých
miest už takmer nevidno rozdiel medzi pracovným dňom a nedeľou. A keď aj
áno, častokrát to býva v neprospech nedele. Obchody sú plnšie nakupujúcich
ako po iné dni a obchodníci povzbudzujú zákazníkov rozličnými výhodnými
nedeľnými akciami. Môžme pozorovať jeden veľmi znepokojujúci jav - celé
húfy veriacich idú z nedeľnej omše rovno do hypermarketov či iných obchodov,
kde strávia dva až trikrát viac času ako v kostole.
Okrem toho, že takýto životný štýl narúša posvätnosť nedele a sviatočného
dňa, pretože ho degraduje na deň ako každý iný, deň plný zhonu a naháňania
sa za materiálnymi dobrami, značne obmedzuje aj duchovný rozvoj človeka
a ohrozuje zdravý rodinný život. Mnohokrát jediným spôsobom oddychu a relaxu
či rodinnej zábavy sú spoločné „výlety“ na nákupy, ktoré sú potom „korunované“
pasívnym „oddychom“ pri nahlúplych komerčných filmoch, ktoré nám núka väčšina
televíznych staníc. Na spoločné rodinné rozhovory, hry či vychádzky už
potom nezostáva čas, spoločnú modlitbu už radšej vôbec nespomínam. Pôsobivá
reklama úplne nahlodáva vnútro človeka a nákupy sa stávajú drogou a pre
mnohých i akýmsi cieľom celotýždňového snaženia. Jedna z reklám hovorí,
že v novom obchodnom centre môžete stráviť s rodinou celý pekný deň bez
toho, aby ste sa nudili. Po dobrých nákupoch si môžete oddýchnuť v jednej
z reštaurácii či kaviarní, vaše deti si môžu „odskočiť“ na rozličné počítačové
hry a strielajúce akčné atrakcie. Potom môžete stráviť nejaký čas v kine
a „rozptýliť“ sa jedným z mnohých ponúkaných filmov natočených s predpokladanou
veľmi nízkou úrovňou IQ diváka, ale s veľmi vysokou úrovňou finančných
nákladov a ešte väčšou finančných ziskov z tohto „diela“. Samozrejme,
okrem toho môžete navštíviť ešte nejaký ten kozmetický či kadernícky salón
a pekný výlet môžte zakončiť „rodinnou večerou“ pozostávajúcou s chutného,
hormónmi a stabilizátormi oplývajúceho hamburgera a na zažívací trakt blahodarne
pôsobiacej koly. Všade samozrejme necháte nejaké tie peniažky a doma s
úžasom zistíte, že ste za deň minuli to, čo Vám malo stačiť na najbližšie
dva týždne.
V súvislosti so znesväcovaním nedele je potrebné spomenúť ešte jednu
veľmi dôležitú vec o nedeľných nákupoch. Ľudia, ktorí v hypermarketoch
či supermarketoch predávajú a sú väčšinou veľmi mizerne platení,
nemôžu vo svojich rodinách žiť normálnym životom. Matky rodín, ktoré pracujú
v týchto predajniach, trávia nedele v práci mimo svojich rodín, a
keďže v týchto rodinách chýba základná medziľudská komunikácia, sú väčšmi
ako iné vystavené rozličným krízam a napätiam. Keby sa takéto, dovolím
si tvrdiť, vykorisťovanie lacnej pracovnej sily objavilo v hocktorej
západnej krajine, odbory by vyzývali do štrajku a asi máloktorý zamestnávateľ
by si dovolil vo svojej materskej krajine to, čo si dovoľuje na „nových
trhoch“. Nesmieme zabúdať na to, že pod vykorisťovanie lacnej pracovnej
sily sa podpisujeme aj my tým, že s čoraz väčšou obľubou nakupujeme v nedeľu
a sviatok a znemožňujeme tak základný nevyhnutný odpočinok a rozvoj duchovných
hodnôt radových zamestnancov hypermarketov, supermarketov či iných predajní.
Tvrdo kapitalisticky zmýšľajúci majitelia a manažéri by si totiž veľmi
rýchlo spočítali, či sa im oplatí mať v nedeľu otvorené, keď majú iba minimálny
počet zákazníkov. No zatiaľ je to presne naopak - nedeľa a sviatok sa stáva
najvýnosnejším predajným dňom.
O obchodnom neokolonializme a jeho ekonomických „výhodách“
Nie som ekonóm, no myslím, že zdravým sedliackym rozumom si možno na prstoch
jednej ruky spočítať, pre koho je rozmach hypermarketov výhodný a pre koho
nie. Stavba jednej montovanej haly, v ktorej hypermarket ponúka svoj tovar,
stojí zahraničného „investora“ pár miliónov, ktoré sa mu vrátia za niekoľko
prvých dní náporu zákazníkov. Nie je zriedkavosťou tržba v dobre
umiestnenom hypermarkete, ktorá za jeden deň presahuje 20 miliónov korún.
Nebudem špekulovať s percentom, ktoré z tejto sumy predstavuje čistý zisk,
ale istotne to nie je malá suma. Ak k tomu pripočítame čudesné podmienky,
za akých musia dodávatelia do väčšiny hypermarketov svoj tovar dodávať
(tzv. registračné poplatky za každý druh tovaru, ktoré musí dodávateľ zaplatiť
ak chce, aby sa jeho tovar v danom obchode predával, ďalej veľmi dlhá doba
splatnosti faktúr za dodaný tovar, atď.) a najmä podivuhodnú ústretovosť
nášho štátu voči zahraničných obchodným sieťam, ktoré pri výstavbe nových
hypermarketov dostávajú niekoľkoročné daňové prázdniny, vychádza nám, pre
koho sú najmä výhodné. Myslím, že slovné spojenie „zlatá baňa“ najvýstižnejšie
opisuje situáciu týchto „investorov“ na slovenskom trhu.
Tak ako si kedysi kolonizátori kupovali domorodých obyvateľov kolonizovaných
krajín lesklými korálkami, zrkadielkami a „ohnivou vodou“, tak si nás súčasní
obchodní kolonizátori kupujú vysvietenými halami hypermarketov ponúkajúcich
lacný akciový tovar pochybnej kvality. Tak ako kedysi za hŕstku bezcennej
bižutérie zhrabli nesmierne bohatstvá kolonizovaných krajín, aj dnes za
častokrát bezcenný až nebezpečný tovar za „akciové“ ceny si odnášajú obrovské
sumy našich ťažko zarobených peňazí a najmä odnášajú si našu kresťanskú
identitu. A zdá sa, že kompetentným, ktorých si asi kúpili už skôr,
takýto stav vyhovuje.
Dá sa čosi zmeniť?
Odpoveď môže byť „áno“, ak si každý z nás uvedomí svoj diel zodpovednosti.
Ak si uvedomíme, že svätenie sviatočného dňa nie je čímsi zastaralým a
obmädzujúcim človeka, ale že je blahodárnym zámerom Stvoriteľa
pre dobro a osoh človeka, budeme musieť túto posvätnosť začať brať vážne.
A ak ju začnú brať vážne všetci kresťania a nebudú nakupovať v nedeľu a
sviatok, pomôžu tak sebe i svojim blížnym a majitelia obchodov budú nútení
túto vôľu svojich zákazníkov rešpektovať.
Pred rokom som bol pobúrený, keď jeden nitriansky hypermarket vo veľkej
reklamnej kampani oznamoval, že bude mať otvorené aj na najväčší kresťanský
sviatok - na Veľkonočnú nedeľu. Bolo mi však takmer do plaču, keď som videl
davy ľudí, ktoré sa na Veľkonočnú nedeľu do tohto hypermarketu hrnuli.
Na tohtoročnú veľkonočnú nedeľu boli otvorené supermarkety a hypermarkety
už samozrejmosťou. Žiaľ, konzumný životný štýl nám asi zahmlil zdravý rozum.
Nech nám Patrónka Slovenska vyprosí skoré vytriezvenie z opojenia konzumom.
Dariusz Żuk-Olszewski