Quo vadis, kresťanské Slovensko?

Pár viet na okraj príťažlivej formy moderného kolonializmu

Ako huby po daždi vyrastajú na periférii skoro každého väčšieho slovenského mesta takmer na vlas rovnaké „budovy“ zo železných montovaných konštrukcií nazývané hypermarkety či supermarkety. Tieto „zahraničné investície“, ktoré podľa slov predstaviteľov nášho štátu prinášajú na Slovensko kapitál a prepotrebné pracovné miesta (???) sa pre ich majiteľov stávajú skutočne zlatými baňami oslobodenými od dane z príjmu na celé desaťročie. Okrem nepochybne pozitívneho prínosu vo forme tlaku nízkymi cenami na nepoctivých obchodníkov, ktorí predražovali svoj tovar iba vďaka chýbajúcej konkurencii, tieto „domy nákupu a oddychu“ so sebou priniesli aj množstvo negatív.

Strata zmyslu pre posvätnosť nedele a sviatočného dňa

Takmer každý hypermarket či supermarket na Slovensku má otvorené každý deň, niektoré z nich dokonca non-stop. A keďže konkurečný malopredajcovia si nemôžu dovoliť byť iní ako ich najväčší rivali, prispôsobujú svoje otváracie hodiny otváracím hodinám hypermarketov. A tak na uliciach mnohých miest už takmer nevidno rozdiel medzi pracovným dňom a nedeľou. A keď aj áno, častokrát to býva v neprospech nedele. Obchody sú plnšie nakupujúcich ako po iné dni a obchodníci povzbudzujú zákazníkov rozličnými výhodnými nedeľnými akciami. Môžme pozorovať jeden veľmi znepokojujúci jav - celé húfy veriacich idú z nedeľnej omše rovno do hypermarketov či iných obchodov, kde strávia dva až trikrát viac času ako v kostole.
Okrem toho, že takýto životný štýl narúša posvätnosť nedele a sviatočného dňa, pretože ho degraduje na deň ako každý iný, deň plný zhonu a naháňania sa za materiálnymi dobrami, značne obmedzuje aj duchovný rozvoj človeka a ohrozuje zdravý rodinný život. Mnohokrát jediným spôsobom oddychu a relaxu či rodinnej zábavy sú spoločné „výlety“ na nákupy, ktoré sú potom „korunované“ pasívnym „oddychom“ pri nahlúplych komerčných filmoch, ktoré nám núka väčšina televíznych staníc. Na spoločné rodinné rozhovory, hry či vychádzky už potom nezostáva čas, spoločnú modlitbu už radšej vôbec nespomínam. Pôsobivá reklama úplne nahlodáva vnútro človeka a nákupy sa stávajú drogou a pre mnohých i akýmsi cieľom celotýždňového snaženia. Jedna z reklám hovorí, že v novom obchodnom centre môžete stráviť s rodinou celý pekný deň bez toho, aby ste sa nudili. Po dobrých nákupoch si môžete oddýchnuť v jednej z reštaurácii či kaviarní, vaše deti si môžu „odskočiť“ na rozličné počítačové hry a strielajúce akčné atrakcie. Potom môžete stráviť nejaký čas v kine a „rozptýliť“ sa jedným z mnohých ponúkaných filmov natočených s predpokladanou veľmi nízkou úrovňou IQ diváka, ale s veľmi vysokou úrovňou finančných nákladov a ešte väčšou finančných ziskov z tohto „diela“. Samozrejme, okrem toho môžete navštíviť ešte nejaký ten kozmetický či kadernícky salón a pekný výlet môžte zakončiť „rodinnou večerou“ pozostávajúcou s chutného, hormónmi a stabilizátormi oplývajúceho hamburgera a na zažívací trakt blahodarne pôsobiacej koly. Všade samozrejme necháte nejaké tie peniažky a doma s úžasom zistíte, že ste za deň minuli to, čo Vám malo stačiť na najbližšie dva týždne.
V súvislosti so znesväcovaním nedele je potrebné spomenúť ešte jednu veľmi dôležitú vec o nedeľných nákupoch. Ľudia, ktorí v hypermarketoch či supermarketoch predávajú a sú väčšinou veľmi mizerne platení, nemôžu vo svojich rodinách žiť normálnym životom. Matky rodín, ktoré pracujú v týchto predajniach, trávia nedele v práci mimo svojich rodín, a keďže v týchto rodinách chýba základná medziľudská komunikácia, sú väčšmi ako iné vystavené rozličným krízam a napätiam. Keby sa takéto, dovolím si tvrdiť, vykorisťovanie lacnej pracovnej sily objavilo v hocktorej západnej krajine, odbory by vyzývali do štrajku a asi máloktorý zamestnávateľ by si dovolil vo svojej materskej krajine to, čo si dovoľuje na „nových trhoch“. Nesmieme zabúdať na to, že pod vykorisťovanie lacnej pracovnej sily sa podpisujeme aj my tým, že s čoraz väčšou obľubou nakupujeme v nedeľu a sviatok a znemožňujeme tak základný nevyhnutný odpočinok a rozvoj duchovných hodnôt radových zamestnancov hypermarketov, supermarketov či iných predajní. Tvrdo kapitalisticky zmýšľajúci majitelia a manažéri by si totiž veľmi rýchlo spočítali, či sa im oplatí mať v nedeľu otvorené, keď majú iba minimálny počet zákazníkov. No zatiaľ je to presne naopak - nedeľa a sviatok sa stáva najvýnosnejším predajným dňom.

O obchodnom neokolonializme a jeho ekonomických „výhodách“

Nie som ekonóm, no myslím, že zdravým sedliackym rozumom si možno na prstoch jednej ruky spočítať, pre koho je rozmach hypermarketov výhodný a pre koho nie. Stavba jednej montovanej haly, v ktorej hypermarket ponúka svoj tovar, stojí zahraničného „investora“ pár miliónov, ktoré sa mu vrátia za niekoľko prvých dní náporu zákazníkov. Nie je zriedkavosťou tržba v dobre umiestnenom hypermarkete, ktorá za jeden deň presahuje 20 miliónov korún. Nebudem špekulovať s percentom, ktoré z tejto sumy predstavuje čistý zisk, ale istotne to nie je malá suma. Ak k tomu pripočítame čudesné podmienky, za akých musia dodávatelia do väčšiny hypermarketov svoj tovar dodávať (tzv. registračné poplatky za každý druh tovaru, ktoré musí dodávateľ zaplatiť ak chce, aby sa jeho tovar v danom obchode predával, ďalej veľmi dlhá doba splatnosti faktúr za dodaný tovar, atď.) a najmä podivuhodnú ústretovosť nášho štátu voči zahraničných obchodným sieťam, ktoré pri výstavbe nových hypermarketov dostávajú niekoľkoročné daňové prázdniny, vychádza nám, pre koho sú najmä výhodné. Myslím, že slovné spojenie „zlatá baňa“ najvýstižnejšie opisuje situáciu týchto „investorov“ na slovenskom trhu.
Tak ako si kedysi kolonizátori kupovali domorodých obyvateľov kolonizovaných krajín lesklými korálkami, zrkadielkami a „ohnivou vodou“, tak si nás súčasní obchodní kolonizátori kupujú vysvietenými halami hypermarketov ponúkajúcich lacný akciový tovar pochybnej kvality. Tak ako kedysi za hŕstku bezcennej bižutérie zhrabli nesmierne bohatstvá kolonizovaných krajín, aj dnes za častokrát bezcenný až nebezpečný tovar za „akciové“ ceny si odnášajú obrovské sumy našich ťažko zarobených peňazí a najmä odnášajú si našu kresťanskú identitu. A zdá sa, že kompetentným, ktorých si asi kúpili už skôr, takýto stav vyhovuje.

Dá sa čosi zmeniť?

Odpoveď môže byť „áno“, ak si každý z nás uvedomí svoj diel zodpovednosti. Ak si uvedomíme, že svätenie sviatočného dňa nie je čímsi zastaralým a obmädzujúcim človeka, ale že je blahodárnym zámerom Stvoriteľa pre dobro a osoh človeka, budeme musieť túto posvätnosť začať brať vážne. A ak ju začnú brať vážne všetci kresťania a nebudú nakupovať v nedeľu a sviatok, pomôžu tak sebe i svojim blížnym a majitelia obchodov budú nútení túto vôľu svojich zákazníkov rešpektovať.
Pred rokom som bol pobúrený, keď jeden nitriansky hypermarket vo veľkej reklamnej kampani oznamoval, že bude mať otvorené aj na najväčší kresťanský sviatok - na Veľkonočnú nedeľu. Bolo mi však takmer do plaču, keď som videl davy ľudí, ktoré sa na Veľkonočnú nedeľu do tohto hypermarketu hrnuli. Na tohtoročnú veľkonočnú nedeľu boli otvorené supermarkety a hypermarkety už samozrejmosťou. Žiaľ, konzumný životný štýl nám asi zahmlil zdravý rozum. Nech nám Patrónka Slovenska vyprosí skoré vytriezvenie z opojenia konzumom.

Dariusz Żuk-Olszewski