Putovanie dejinami kresťanského sakrálneho umenia (2)

Ranokresťanské umenie v Palestíne, Sýrii a Egypte

Prvé formy typické pre kresťanské umenie vznikli v období od 2.do 6.storočia na rímskom Východe, najmä na území od Eufratu po Čierne more a od maloázijských náhorných plošín až po Egypt. Medzi rímskym a východným kresťanským umením bolo objavených veľa vzájomných vplyvov a analógií. Mnoho výtvarných diel i umelcov prichádzalo v tom čase do večného mesta - sídla Rímskej ríše, ale hlavnými umeleckými centrami zostávali: Efezos, Seleukia, Antiochia, Jeruzalem, Bosra a Palmyra.
V období raného kresťanstva bola tretím mestom sveta Antiochia, ktorú čo do monumentálnej výstavnosti a rozlohy predstihoval iba Rím. O tom, čím bola antiochijská cirkev v 5.storočí, si možno vytvoriť predstavu zo spisov sv. Jána Zlatoústeho. Ten veľmi poeticky opísal, ako veriacich spájala vzájomná láska a ako tamojší kresťania zakladali veľké útulky pre vdovy a siroty. Prvá ázijská cirkev žila v oddanosti a vo viere v Boha, nachádzala záľubu v náboženských obradoch, v kráse stavieb a v ich umeleckej výzdobe. Miestnu Zlatú katedrálu so zlatou klenbou, mozaikami  so zlatým pozadím, polygonálnym pôdorysom a kupolou, dal vybudovať cisár Konštantín v rokoch 327 až 341. Zasvätili ju podľa súdobých predstáv tzv. božskej harmónii - sile, čo zjednocuje vesmír, cirkev a ríšu. Táto veľkolepá stavba nemala v tých časoch na Západe obdobu a stala sa vzorom pre veľké kresťanské kostoly - byzantské i latinské. Ázijskí veriaci vytvárali spontánne nové umelecké formy a kresťanstvo prijímali s nadšením - na rozdiel od Rimanov unavených zápasom upadajúcej ríše.
V strednej Sýrii sa doteraz nachádza množstvo polozrúcaných stavieb z tohto obdobia, miestami dokonca celé dediny, ktoré opustené ukrýva skalná púšť. Nedostatok dreva v tejto oblasti podnietil rozmach rôznych riešení klenbových stropov v kostoloch. V Sýrii sa zachovali rozsiahle zrúcaniny kláštorov určené pre stovky mníchov. Najvýznamnejším z nich bol kláštor sv. Simeona Stylitu so štyrmi mohutnými trojloďovými bazilikami usporiadanými  do kríža.
V Jeruzaleme bola na Konštantínov príkaz a pod dozorom jeho matky sv.Heleny postavená skupina kresťanských stavieb. Z nich medzi najvýznamnejšie patrila rotunda Božieho hrobu. Chrám Božieho hrobu bol obkolesený kolonádami a hostincami . V jeho vnútri  stála na skale Kalvárie bazilika, nazývaná Martýrion (Svedectvo) a rotunda, podľa všetkého postavená na mieste Kristovho hrobu nazývaná Anastasis (Zmŕtvychvstanie). Nad cibóriovým oltárom sa klenula kupola spočívajúca na dvanástich stĺpoch. Tento pôsobivý architektonický komplex, žiaľ, zničili požiare a po niekoľkých prestavbách ostali z pôvodných budov iba časti múrov a stĺpy. Cisár Konštantín a  sv. Helena dali postaviť veľký chrám aj na vrchole Olivovej hory.
Ďalším umeleckým centrom v prvom období kresťanstva bol Egypt. Zostal síce verný svojím pôvodným náboženským predstavám až do 3.storočia, ale vyznávanie nového učenia si v tejto krajine vyžiadalo potoky krvi. Bol zároveň krajinou začiatkov rozvoja kláštorného života. Koptské kláštory sv. Šenúta sú predchodcami benediktínskych a baziliánskych kláštorov na Východe i Západe. Prejavom domácej kresťanskej tvorby a protikladom oficiálnej helenistickej kultúry šírenej z Alexandrie bolo tzv. Koptské umenie.
Koptské umenie nadväzovalo na tradície starého Egypta, ale vyznačovalo sa originálnymi črtami, napr. zdôrazňovaním niektorých dogiem alebo ich osobitým výkladom. Koptské evanjeliáre zo 6.storočia majú na drevenej väzbe maľby znázorňujúce evanjelistov so zvitkom spisov v rukách. Odvážna ikonografia s vysokou výtvarnou hodnotou ovplyvnila umenie vrcholného európskeho stredoveku. Figurálne nástenné maľby zobrazujú Madonu a apoštolov pod dohľadom Krista obklopeného zástupmi anjelov. V apside báwitského kostola sedí Kristus na tróne vo svätožiare mandľovitého tvaru a dúhových farieb. Významnými strediskami boli okrem Sakkáry a Báwitu aj Dér Abu Hennis a Abu Girge. Koptské umenie reprezentujú aj neopakovateľné dekoratívne tkaniny žiarivých farieb so slávnostnou a odvážnou štylizáciou postáv.
 
 
 Podľa zahraničných prameňov spracovala Silvia Struhárová