Modlitba svätého ruženca, zjavenia Panny Márie vo Fatime a pobožnosť piatich prvých sobôt

Svätý ruženec sa právom nazýva „breviárom jednoduchých veriacich“. Traja fatimskí pastierikovia nepoznali veľa modlitieb, ale vedeli sa modliť sv. ruženec. Modlili sa ho každý večer spolu s celou rodinou a často sa ho modlili aj sami. Pri každom zo svojich zjavení vo Fatime Matka Božia odporúčala modliť sa ruženec. Pri poslednom zjavení, 13. októbra 1917, prezradila svoje meno: „Som Ružencová Panna Mária“, čiže Kráľovná presvätého ruženca. Akoby na zdôraznenie tohto slávneho titulu sa Panna Mária Lucii počas slnečného zázraku postupne zjavila v troch podobách: ako radostná Matka Pána Ježiša, ako bolestná Matka a ako slávna Kráľovná - Panna Mária Karmelská. Odporúčala, aby sa ľudia modlili sv. ruženec denne.
Po smrti dvoch malých vizionárov  - Hyacinty a Františka, ich sesternica Lucia v októbri 1925 opustila rodné Portugalsko a v španielskej Pontevedre vstúpila do kláštora Sestier svätej Doroty.
10. decembra 1925 sa jej tu zjavila Presvätá Panna. Podľa jej slov mala po svojom boku  v žiariacom oblaku vznášajúce sa Dieťa. Presvätá Panna jej položila ruku na plece a súčasne jej ukázala srdce ovinuté tŕňmi, ktoré držala v druhej ruke. V tej chvíli jej Dieťa povedalo: „Maj súcit so Srdcom svojej Presvätej Matky, ovinutým tŕňmi, ktorými ho nevďační ľudia ustavične prebodávajú, a niet nikoho, kto by konal zadosťučinenie, aby ich vyňal.“ Po slovách Božského Dieťatka sa jej prihovorila Panna Mária slovami: „Dcéra moja, pozri na moje srdce ovinuté tŕňmi, ktorými ho nevďační ľudia  ustavične prebodávajú rúhaním a nevďačnosťou. Usiluj sa aspoň ty ma potešiť a povedz, že všetkým tým, ktorí sa cez päť mesiacov na prvú sobotu vyspovedajú, pristúpia k svätému prijímaniu, pomodlia sa tretinu ruženca (teda 5 desiatkov) a strávia so mnou 15 minút v rozjímaní o pätnástich tajomstvách ruženca s úmyslom odčiniť urážky proti mne, sľubujem, že budem pri nich v hodine smrti so všetkými milosťami potrebnými na spásu ich duše.“
Pri ďalšom  zjavení Božského Dieťatka 15. februára 1926 Lucia povedala Pánu Ježišovi, že niektoré duše majú ťažkosti spovedať sa v sobotu a prosila, aby svätá spoveď bola platná osem dní. Pán Ježiš jej odvetil: „Áno, môže to byť aj omnoho skôr pod podmienkou, že keď ma prijmú, budú v stave milosti a budú mať úmysel odčiniť urážky spôsobené Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.“ Na otázku, čo s tými dušami, ktoré si zabudnú vzbudiť tento úmysel, Pán Ježiš povedal: „Môžu si ho vzbudiť pri nasledujúcej svätej spovedi využijúc prvú príležitosť vyspovedať sa, ktorá sa im naskytne.“
V marci 1939, teda iba niekoľko mesiacov pred vypuknutím druhej svetovej vojny,  sestra Lucia napísala svojmu bývalému spovedníkovi Otcovi Aparíciovi list, v ktorom mu oznamuje, že leirijský biskup schválil letáčik o zmiernom svätom prijímaní na prvé soboty mesiaca. Potom dodáva dôležité slová: „Od vykonávania tejto pobožnosti, spolu so zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, bude závisieť vojna alebo mier vo svete. Preto tak veľmi túžim, aby bola rozširovaná a najmä preto, lebo je to vôľa nášho dobrotivého Pána Boha a našej tak veľmi láskavej nebeskej Matky.“
 
Spracované podľa knihy Wilhelma Hünermanna: Hovoríme s Matkou, SÚSCM, Rím, 1989