Odpovede na obľúbené pseudoargumenty zástancov umelých potratov
1. pseudoargument: Plod sa stáva ľudskou bytosťou vtedy, keď je schopný
nezávislého života mimo matky, ak je sám životaschopný.
Životaschopnosť nie je kritériom pre ľudskosť človeka. Životaschopnosť
je ovplyvnená úrovňou medicíny, liečiv a zdravotníckeho personálu. Podľa
tejto definície nie sú ľudskými bytosťami diabetici, ľudia napojení na
umelú obličku a všetci ostatní, ktorí sú schopní iba „závislého života“.
2. pseudoargument: Plod je iba potenciálny ľudský život, ktorý sa životom
iba môže stať.
Z lekárskeho hľadiska je rozlíšenie ľudského života na „potenciálny“ a
„skutočný“ iba nezmyselnou umelou konštrukciou, vedecky neobhájiteľnou.
Medicína tvrdí úplne jednoznačne, že ľudský život začína pri počatí. Čokoľvek
ľudského sa nestáva ľudským tým, že zostarne alebo sa zväčší; všetko ľudské
je ľudským od počiatku. Z ľudského embrya sa nikdy nevyvinie niečo neľudské,
nevyvinie sa z neho zviera. Výrazy plod, embryo alebo novorodenec,
batoľa, adolescent sa vzťahujú na ľudí v určitom životnom štádiu, nie na
vec.
3. pseudoargument: Nenarodenie dieťa nie je osobnosťou, nie je schopné
zmysluplného života, nemyslí...
Osobnosť človeka je daná príslušnosťou k ľudskému druhu, nie stupňom rozvoja
dokonalosti v rámci druhu. Už u niekoľkotýždňového dieťaťa dochádza k myšlienkovým
procesom. Dieťa reaguje na vonkajšie podnety. Uvažovanie a rozhodnutie
o tom, či životy iných sú alebo nie sú zmysluplné, je veľmi nebezpečným
ohrozením dôstojnosti ľudského života.
4. pseudoargument: Plod je iba súčasťou matkinho tela.
Súčasť ľudského tela je daná spoločným genetickým kódom, o ktorý
sa delí so zvyšnou časťou tela; genetický kód nenarodeného dieťaťa
je od matkinho kódu úplne odlišný. Dieťa má častokrát odlišnú krvnú
skupinu. Byť vo vnútri niečoho neznamená byť súčasťou toho. Ľudia nesmú
byť diskriminovaní pre miesto svojho pobytu.
5. pseudoargument: Interrupcia je výsostne ženská otázka.
Interrupcia sa dotýka celej ľudskej spoločnosti. Interrupcia nie je feministickou
záležitosťou, tak isto ako otroctvo nie je iba záležitosťou otrokárov či
vojna záležitosťou generálov.
6. pseudoargument: Ak budú interrupcie nezákonné, dôjde k ohrozeniu života
žien, lebo tie budú k interrupciám pristupovať aj naďalej.
Logika tohto argumentu v podstate znie - k vraždám, lúpežiam a iným násilným
činom bude vždy dochádzať, preto ich uzákoňme! Vari potom už nebudú zločinom...?
Uzákoniť procedúry, ktoré slúžia k zabíjaniu nevinných iba preto, aby sa
stali menej riskantnými, je neľudské.
7. pseudoargument: Ak bude dieťa nechcené, bude trpieť, a preto je lepšie...
V ľudskej spoločnosti nejestvujú „nechcené deti“. „Nechcenosť“ nevyjadruje
stav dieťaťa, ale postoj dospelých. Medzi nechcených tehotenstvom a nechceným
dieťaťom je značný rozdiel. Odkedy závisí právo človeka na život od toho,
či ho niekto chce, alebo nie?
8. pseudoargument: A v prípade znásilnenia...?
Otehotnenie v dôsledku znásilnenia je vysoko nepravdepodobné. Štatisticky
k nemu dochádza veľmi zriedkavo. Znásilnenie nie je nikdy vinou dieťaťa.
Dieťa je nevinnou ľudskou bytosťou bez ohľadu na to, za akých okolností
bolo počaté. Krajným riešením by mala byť adopcia, a to nielen v prípade
znásilnenia.