Matka Tereza o umelých potratoch

Potrat je preto taký strašný, lebo matka zničí život i lásku: život dieťaťa a dušu matky.

Naše deti! Túžime po nich, milujeme ich! Čo je však s tými miliónmi ostatných detí? Mnoho ľudí  sa veľmi zaujíma o deti v Indii a Afrike, kde ich veľa umiera na podvýživu, hlad atď. Milióny iných však umierajú z vôle svojej vlastnej matky. A v tom je dnes najväčšia prekážka mieru: lebo ak je matka schopná a ochotná zabiť vlastné dieťa, čo ešte bráni, aby som zabil ja teba a ty mňa? Medzi tým nie je nijaký rozdiel.

Udelením ceny mieru mi svet chcel prejaviť úctu. Ak si ma však svet chce naozaj uctiť, nech mi daruje svoje svedomie a nech sa všade na zemeguli zakážu potraty.

Potrat je v protiklade s obyčajným zdravým  rozumom: milióny venujeme na predĺženie života starého človeka, ktorý je už viac-menej mŕtvy. A zatiaľ tu ide o mladý život, o jeho budúcnosť... Nemôžem to pochopiť. Nedá sa to vyjadriť. Proti potratu bojujeme adopciou. A takisto nemôžem pochopiť ani trest smrti.

Potrat je hrozný hriech. Nielenže ním človek zabíja život, ale sám seba stavia pred Boha; ľudia rozhodujú o tom, kto má žiť a kto má zomrieť. Ľudia chcú byť všemohúcim Bohom. Chcú vziať do svojich rúk Božiu moc. Ako keby chceli povedať: „Zaobídem sa bez Boha. Ja sám rozhodujem.“ Je to najdiabolskejšie, čo môže ľudská ruka vykonať. Preto platíme najhroznejšími pohromami, ktoré sa na svete dejú. Je to trest, je to výkrik tých nevinných detí, ktorý ustavične vystupuje pred Boha.