Kto by sa mohol odvážiť pripustiť?...

Kto by sa mohol odvážiť pripustiť, že Ty, ó Nekonečný, Večný Bože, si ma miloval od vekov a viac než od vekov, lebo ma miluješ odvtedy, ako si Bohom - čiže miloval si ma a miluješ vždy?... Hoci som bol ničím, Ty si ma miloval a práve preto, že si ma miloval, ó dobrotivý Bože, vyviedol si ma z ničoty k jestvovaniu!...
Pre mňa si stvoril nebesia posiate hviezdami, pre mňa si stvoril zem, moria, hory, rieky a toľko, toľko pekných vecí na svete...
A to nie je všetko: aby si mi ukázal z blíska, ako vrúcne ma miluješ, zostúpil si z neba najčistejších radostí na špinavú a uplakanú zem, prežil si život v chudobe, námahách a v utrpení a nakoniec, odmietnutý, vysmievaný, si zomrel zavesený na hanebnej šibenici kríža, medzi dvoma lotrami... Takýmto strašným a obetavým spôsobom si ma vykúpil, ó láskyplný Bože!...
Kto by sa mohol odvážiť pripustiť?...
A to nebolo všetko. Videl si, že uplynie 19 storočí od času, keď sa tieto dôkazy Tvojej lásky vylievali na zem a až vtedy sa na tejto zemi objavím ja - vyriešil si aj to! Tvoje Srdce nesúhlasilo s tým, aby ma posilňovali iba spomienky na Tvoju nesmiernú lásku. Zostal si na tomto úbohom svete v Najsvätejšej, Predivnej Sviatosti Oltárnej a prichádzaš ku mne a zjednocuješ sa so mnou - úzko, pod spôsobom pokrmu... Už teraz Tvoja krv prúdi v mojej krvi, Tvoja duša, Vtelený Bože, preniká moju dušu, posiľňuje ju a nasycuje...
Zázrak! Kto by sa mohol odvážiť pripustiť?...
A čo si mi ešte mohol dať, ó Bože, keď si mi dal samého Seba?...
Tvoje Srdce horiace láskou ku mne sa rozhodlo dať mi ešte jeden dar!...
Ty si nám prikázal stať sa deťmi, ak chceme vojsť do Nebeského kráľovstva. A vieš, že dieťa potrebuje matku: sám si ustanovil takýto zákon lásky. Tvoja dobrota a milosrdenstvo nám teda dávajú Matku - zosobnenie Tvojej dobroty a Tvojej nekonečnej lásky a pod krížom na Golgote nám ju a  jej nás odovzdáva... A rozhodol si, Bože, ktorý nás miluješ, aby ona bola správkyňou a prostredníčkou všetkých Tvojich milostí - jej nič neodmietneš, ako ani ona nedokáže nikomu nič odmietnuť...
Nuž teraz: kto ešte bude zatratený? Kto nedosiahne nebo?
Azda iba ten nerozumný, tvrdohlavý nenávistník seba samého, čo sa vedome a dobrovoľne nechce spasiť... a aj od najlepšej Matky uteká a jej orodovaním pohŕda...
Zostúpme na zem. Koľko milostí vyprose-ných Nepoškvrnenou Matkou opísali zažltnuté pergameny,  drsné papiere stáročných kroník a nespočítateľné knižnice kníh a brožúr?... A  koľko sa ich nedostalo na papier a nikdy sa nedostane! Pozrime sa do svojho vnútra: nie je vari pravda, že vždy, keď sme sa s celou dušou odovzdali celí Matke Božej i našej Matke - Nepoškvrnenej - vždy vstúpil do nášho srdca pokoj? ... Nie je vari pravda, že keď na nás doliehalo pokušenie a neváhali sme sa ako deti s dôverou utiekať k Márii a pevne sa Jej držať- skutočne vždy naša vôla zvíťazila a nepodľahla?...
Vari to nebolo tak? Kto to ešte nezakúsil, nech vyskúša. Nech uvidí, nech sa sám presvedčí, ako mocná a aká dobrá je Matka Boha i naša. I naša...naša Mamička.
Naozaj, ktoby sa mohol odvážiť toto pripustiť, keby nebolo hlasu viery a jasná, každodenná skúsenosť?
 
sv. Maximilián M. Kolbe