- Ako ste sa po prvýkrát stretli s Rytierstvom Nepoškvrnenej a čím
vás toto hnutie a osoba sv. Maximiliána očarili?
- Ešte v osemdesiatych rokoch, v časoch „ľudového“ Poľska, nebolo možné
hovoriť o Maximiliánovi, a tým menej o Rytierstve, ktoré pôsobilo v úplnej
ilegalite. Cenzúra a jej úradníci to strážili veľmi dôsledne. Preto sa
tiež nedalo vôbec hovoriť o tom, aby sa MI stalo predmetom apoštolátu Cirkvi.
S Niepokalanowom som sa po prvý raz stretol začiatkom sedemdesiatych rokov,
po beatifikácii o. Kolbeho (1971). Kláštor s mohutnou bazilikou na mňa
silne zapôsobil svojou veľkosťou a akousi tajomnosťou - veľkým počtom rehoľníkov
a klauzúrou. No s ideou MI som sa zoznámil až o desať rokov neskôr, hoci
pre mňa nebola revolučná, lebo vždy som cítil neobyčajnú milosť Nepoškvrnenej,
jej ochranu a silu. Idea MI bola potvrdením, umocnením a konkretizáciou
mojej nábožnosti, ktorú som vždy považoval za milosť. Formálne som sa s
hnutím stretol a do radov členov MI som vstúpil počas noviciátu 7. decembra
1982. Tam som spoznal už bez prekážok Rytierstvo a o. Maximiliána. Fascinoval
ma predovšetkým neobyčajnou spoluprácou s Máriou, odvahou, nekompromisnosťou
v slove i v skutku. O. Kolbe skutočne žil Nepoškvrnenenou a do realizácie
jej plánov nasadil svoje kňazské a rehoľné povolanie. Oslovovala ma jeho
bezprostrednosť vo vzťahu k Matke Božej, ktorej bol pracovníkom. Bolo pre
mňa jasné, že v takomto prípade veľkosť skutkov nie je ničím obmedzená.
Pre Maximiliána to bolo čosi normálne, obyčajné, čosi, čo má byť a o čom
sa nemá diskutovať. U o. Kolbeho sa mi tiež páčila jeho pracovitosť, svojský
prejav lásky k Nepoškvrnenej, spôsob, akým jej hovoril o láske k nej. Zdá
sa mi, že tým, že zorganizoval prácu pre toľkých rehoľníkov, chcel ich
naučiť, ako sa dá milovať Máriu každým zaslaným „Rytierom“.
- Od júla ste gvardiánom mesta Nepoškvrnenej - Niepokalanowa. Čím
je pre vás táto misia?
- Predovšetkým pre mňa osobne je to ohromná pocta, dar Nepoškvrnenej,
pred ktorým stojím so strachom. Stanem sa aj ja darom pre Niepokalanów?
Je to ťažká úloha. O to väčšmi, že som vôbec nepočítal s takýmto vývojom
situácie. Napriek tomu, že som v Niepokalanowe už jedenásť rokov, stále
ma fascinuje, akoby som sem prišiel na púť. Cítim tu pôsobenie Nepoškvrnenej
a sv. Maximiliána, ktorý sa stále stará o sebou založený Niepokalanów.
V tomto kontexte tiež prijímam misiu obnovy Niepokalanowa, počnúc od obnovy
rehoľného života františkánov-minoritov, ktorí tu žijú. Je to asi najťažšia
úloha, ktorá naráža na odpor. Ten však svedčí o nutnosti konať. Túžim po
tom, aby všetci rehoľníci obnovili svoje osobné zväzky s Nepoškvrnenou,
aby každodenná modlitba zasvätenia sa Nepoškvrnenej bola naším programom
a deklaráciou, ktoré žijeme. Iba vtedy môžeme byť svedkami pre iných, ktorých
nám posiela Nepoškvrnená a ktorých je veľmi veľa. Nadovšetko však túžim
po tom, aby Gvardiánom a Paňou i Vládkyňou bola Matka Božia. Chcel by som
byť Jej poslušným nástrojom vo vedení misie a využívaní kláštora či Rytierstva.
- Podľa vôle sv. Maximiliána je Niepokalanów strediskom života Rytierstva
Nepoškvrnenej. Aké sú podľa vás ďalšie možnosti rozvoja života MI prostredníctvom
služby „mesta Nepoškvrnenej“?
- MI sa momentálne nachádza v pomerne dobrej situácii po získaní štatútu
združenia medzinárodného charakteru. V Poľsku vďaka zainteresovanosti Niepokalanowa
i o. Stanisława Piętku, národného prezidenta MI, toto združenie získava
silnú pozíciu. Sme bohatí na skúsenosti iných náboženských združení a vďaka
tomu tvoríme solídne a veľmi výhodné právne zázemie pôsobnosti MI. Všímame
si tiež veľký záujem našich biskupov o tak zorganizované združenie, lebo
v MI vidia vynikajúci nástroj pre apoštolát. Samotný Niepokalanów
získal nové povedomie poľského centra duchovnosti a organizácie Rytierstva,
o čom nás mohol presvedčiť rekordný počet rytierov na letnom zjazde MI
v Niepokalanowe. Myslím si tiež, že kláštor Niepokalanów s ešte väčšou
dôraznosťou poskytne všetky svoje možnosti pre rozvoj Rytierstva. Tejto
myšlienke slúži vydavateľstvo, apoštolát a všetky úlohy, ktoré kláštor
plní. Už dnes je jasné, že organizačný rozvoj MI by nebol možný bez značnej
pomoci Niepokalanowa... Škoda, že Rádio Niepokalanów a Televízia Niepokalanów
sú mimo štruktúr kláštora, hoci spojenie všetkých týchto médii sa dnes
stáva jasnou nevyhnutnosťou.
- Ako budete v Niepokalanowe sláviť 2000 rokov od narodenia Krista?
- Výročie narodenia nášho Spasiteľa prežívame po celý rok 2000. V slávení
tohto neobyčajného Jubilea sa spájajú mnohé iniciatívy, diela a účasť na
početných náboženských a spoločensko-kultúrnych podujatiach.
Tešíme sa z vyznamenania našej baziliky ako jubilejného odpustového chrámu.
Samotné Vianoce budeme prežívať tradične poľským spôsobom. Bude ich predchádzať
Novéna k Božskému Dieťatku ako aj celý Advent, ktorý je pre Niepokalanów
veľkou dielňou práce na človeku, predovšetkým prostredníctvom vysluhovania
sviatosti zmierenia. Služba pútnikom a kajúcnikom (máme tu dvoch exorcistov),
to je zapojenie sa do radosti Vianoc v tom najdôležitejšom rozmere. Zároveň
aj naši pátri misionári sa rozídu na mnohé miesta, aby hlásali veľkú Novinu
a pripravili veriacich na príchod Pána. Určite to budú sviatky naplnené
prácou a františkánskou radosťou z narodenia Pána. Už dnes z celého srdca
želám čitateľom Rytiera Nepoškvrnenej, aby sa v každom z vás narodil Pán
Ježiš. Nech sa o vás stará a vedie vás najistejšia Sprievodkyňa človeka
k Bohu - Nepoškvrnená. Nech vás všetkých žehná dobrý Pán Boh!