Viera, nádej a láska vytesané v  soli

Desať kilometrov východne od niekdajšieho poľského hlavného mesta Krakova sa nachádza Kráľovská soľná baňa Wieliczka. Je neopakovateľným očarujúcim pamätníkom umu, zručnosti a ťažkej práce baníckych majstrov a  tiež živým svedectvom ich hlbkokej viery v Boha. V tejto reportáži vás pozývame na návštevu tohto soľného kráľovstva, ktoré nadchne každého návštevníka.

Kúsok histórie

Malé mestečko Wieliczka priťahuje od nepamäti tisíce návštevníkov z celého sveta. Za svoje svetoznáme renomé vďačí soľnej bani, ktorá sa pod mestom a pod priľahlým okolím rozprestiera.  Je tonajväčšia soľná baňa v Európe a zároveň jedno z najväčších nálezísk soli vôbec.
Počiatky osídlenia okolia Wieliczky siahajú do tretieho tisícročia pred Kristom. Už vtedy sa tu usídľovali ľudia, ktorí sa živili výrobou soli z tunajších soľných prameňov, a tých bolo na tomto mieste neúrekom.  Postupné vyčerpávanie soľných žriediel viedlo k výkopom studní, pri ktorých pravdepodobne po prvý raz miestni obyvatelia narazili na kamennú soľ.
Najstaršia, tzv. Goryszowská šachta, ktorá bola počiatkom získavania soli banským spôsobom, je datovaná do roku 1280. Výnimočná geologická stavba celého wieliczského soľného ložiska a ľahký prístup k soli spôsobili prudký rozvoj bane, ktorá sa veľmi rýchlo stala pýchou poľských kráľov, sídliacich v len o pár kilometrov vzdialenom Krakove.
Na povrchu tejto slávnej bane vyrástla banícka osada, ktorá už v roku 1290 získala mestské výsady.
Príjmy zo Żupy Królewskej ako v tom čase Wieliczku nazývali, predstavovali vtedy neuveriteľnú tretinu hodnoty celého kráľovskeho pokladu.
V roku 1368 poľský kráľ Kazimír Veľký vydal v Európe prvý banícky zákon, čím sa soľná baňa stala  centrom ťažobného a spracovateľského priemyslu, ktorý vo vtedajšom svete nemal obdobu. Baňa vo Wieliczke sa stala kolískou poľského baníctva, ktoré si vyslúžilo uznanie a obdiv široko-ďaleko.
Ťažba soli vo Wieliczke trvala celé stáročia a oficiálne bola ukončená pre nerentabilnosť až nedávno - v polovici deväťdesiatych rokov dvadsiateho storočia.

Podzemné mesto úctyhodných rozmerov

Azda každého návštevníka soľnej bane vo Wieliczke očaria jej neobyčajné rozmery. Za sedem storočí banskej činnosti z nej bolo vydolovaných 7,5 milióna m3  soli, ktoré by sa zmestili do nákladného vlaku s dĺžkou 1/5 rovníka. V bani sa nachádza 2040 komôr, čiže podzemných sál rozličných veľkostí, ktoré vytesali ruky človeka a 9 banských podlaží siahajúcich do hĺbky 327 m pod povrchom zeme. Za sedem storočí  v bani vzniklo bludisko chodieb s celkovou dĺžkou okolo 250 km, čo je zhruba vzdialenosť z Krakova do Varšavy, alebo od slovensko-rakúskej hranice po hranicu slovensko-poľskú. Baňa vo Wieliczke od pradávna priťahovala množstvo ľudí, medzi nimi aj zástup slávnych vladárov, vedcov či  cestovateľov. Soľnú baňu vo Wieliczke okrem iných navštívili napríklad poľskí králi Vladislav Jagiełło, Alexander Jagelonský, Ján Kazimír, Ján III. Sobieski či rakúsko-uhorský cisár František Jozef I. Zo známych osobností vedeckého a kultúrneho života, ktorí navštívili soľnú banu vo Wieliczke, treba spomenúť Mikołaja Kopernika,  Johanna Wolfganga Goetheho, Stanisława Staszica či Fryderyka Chopina. Knihy návštev bane vo Wieliczke sú plné  mien známych osobností Európy posledných storočí. Jedným z najváženejších návštevníkov je krakovský metropolita kardinál Karol Wojtyła, neskorší pápež  Ján Pavol II.
Slávny francúzsky cestovateľ Le Laboureur v roku 1647 o Wieliczke napísal:
„Soľné bane Wieliczky sú nemenej znamenité ako egyptské pyramídy, lež sú užitočnejšie. Sú chváliacou pamiatkou pracovitosti Poliakov, kým tie druhé sú svedectvom tyranie a prázdnoty Egypťanov.“
Každoročne soľnú baňu navštívi okolo 700 tisíc turistov z celého sveta. Podľa starej tradície baňu navštevujú významné zahraničné delegácie, ktoré prichádzajú do Poľska na pozvanie vlády či prezidenta.

Nemí svedkovia hlbokej viery baníkov

Jednou z prvých neobyčajných soľných scenérií, ktorú môžete obdivovať po zdolaní vyše dvesto schodov deliacich správnu budovu bane od jej prvého podlažia, prípadne po zvezení sa banským rýchlovýťahom pohybujúcim sa rýchlosťou 4 m/s, je výzdoba kaplnky sv. Antona. Táto kaplnka je jednou z najstarších zachovalých kaplniek v bani. Tu sa baníci schádzali pred začiatkom každodennej nebezpečnej a namáhavej práce na svätú omšu. Po prvý- krát tu bola slávená Eucharistia v roku 1689. Z každej sochy Pána Ježiša, Matky Božej či sochy svätca alebo svätice, vytesanej do soľného kameňa, sála neobyčajná láska, hlboká viera a neochvejná nádej, ktorú baníci pri svojej veľmi ťažkej a nebezpečnej práci vkladali do rúk Nebeského Otca a jeho svätých. Zo štyridsiatich kaplniek, ktoré v bani jestvovali, sa k dnešnému dňu zachovalo dvadsaťšesť. Najvznešenejšou z nich je Kaplnka sv. Kingi, patrónky baníkov, osobitne tých z Wieliczky. Nachádza sa v hĺbke 101 metrov a pre svoje rozmery (výška 10 - 12 m, dĺžka 54,5 m, šírka 10-18 m) si plne zaslúži titul „podzemný kostol“. Práce na výzdobe interiéru tohto chrámu trvali 68 rokov. Interiér, vrátane lustrov, je vyhotovený výlučne zo soli či soľných kryštálov. Autormi sôch a plastík sú baníci Józef a Tomasz Markowski a Antoni Wyrodek. Ich diela sú skutočnými soľnými klenotmi, z ktorých sála ľudské teplo a veľká láska k tým, ktorých zobrazujú. Za zmienku stoja najmä hlavný oltár i bočné oltáre, kazateľnica, plastiky „Zabíjanie neviniatok“, „Zázrak v Káne Galilejskej“, „Útek do Egypta“ či nádherná kópia diela Leonarda da Vinciho „Posledná večera“.
Návšteva soľnej bane vo Wieliczke môže byť teda nielen neobyčajným turistickým podujatím, ale aj hlbokým duchovným zážitkom, ktorý môžem vrelo odporučiť.
 
Text a foto Dariusz Żuk-Olszewski

Zopár turistických informácii na záver

Do Kráľovskej soľnej bane vo Wieliczke sa dostanete z Krakova medzinárodnou cestou E 40 smerom na východ. Od krakovskej Hlavnej stanice do Wieliczky v turistickej sezóne odchádza každých 15 minút autobus spoločnosti Lux-Bus.

Pre turistov je sprístupnená 2 km dlhá trasa, ktorej prehliadka trvá asi dve hodiny. Návštevníci na nej môžu vidieť ukážky miest práce baníkov, ukážky banskej techniky, niekoľko soľných kaplniek (medzi nimi i spomínanú Kaplnku sv. Kingi), očarujúce soľné jazierka. Počas prehliadky navštívia tri podlažia bane. Pre náročnejších je pripravený špeciálny program mimo turistickej trasy zameraný napríklad na geologickú stavbu bane.

I keď je vstupné do soľnej bane vo Wieliczke na slovenské pomery pomerne vysoké - 26 zlotých, prípadne zľavnené vo výške 14 zlotých (cca 280, resp. 150 Sk), rozhodne sa do neho oplatí investovať. Najmä preto, že Wieliczka sa nachádza neďaleko slovensko-poľskej hranice a v spojení s návštevou Krakova je veľmi vďačným cieľom jednodňového  či dvojdňového výletu. Odmenou vám bude skutočne neopakovateľný turistický, kultúrny a duchovný zážitok.