Zachránil nás škapuliar...

Bolo to počas ofenzívy spojencov v Holandsku, kde sa Nemci urputne bránili. Náš oddiel sa 19. septembra 1944 nakrátko zdržal pri meste Nieprwegen. Boli sme na akomsi opustenom statku. Vzadu za domom bola studňa s drevenou pumpou a korytom, čiže vynikajúca príležitosť pre unavených a špinavých frontových vojakov, aby sa konečne umyli a osviežili. Zhodil som zo seba uniformu a z krku som si zložil škapuliar, ktorý som zavesil na pumpu. O chvíľu sme sa pohli ďalej, aby sme obsadili miesta, ktoré práve opustili Nemci. Bola už tma, keď sme začali hľadať vhodné miesto na nocľah. Každý sa snažil nájsť si kúsok zeme, kde by sa mohol zložiť a trocha si pospať. Mesto mali v rukách stále Nemci a každú chvíľu nám nad hlavami lietali strely. My sme však boli na tento pekelný zvuk zvyknutí a nevšímali sme si ho. Chystal som sa spať, rozopol som si golier a s úžasom som zistil, že nemám škapuliar. Spomenul som si, že som ho nechal pri studni. Pomyslel som si: celú vojnu som sa s ním nerozlúčil a práve teraz, vo chvíli, keď môže prísť to najhoršie, ho mám stratiť? Bola to posledná pamiatka na matku, ktorú mi dala pri lúčení. Ale na návrat ku studni sa nedalo ani len pomyslieť. Cesta po tme bola ďaleká a nebezpečná, a okrem toho bolo všade množstvo nočných stráží, ktoré nebolo jednoduché obísť. Rozhodol som sa, že si trochu pospím a po škapuliar sa vyberiem na svitaní. Najprv som nemohol zaspať, prevracal som sa z boka na bok. Myšlienka, že by som mohol zahynúť bez škapuliara, mi nedala pokoj. Nakoniec ma však spánok premohol. Snívala sa mi Matka Božia z môjho škapuliara - celá v ohni. Zobudil som sa plný strachu. Zobudil som aj môjho priateľa a všetko som mu rozpovedal. Súhlasil, že pôjde so mnou, a tak sme vyrazili. Nejako sme sa prešmykli cez stráže a dorazili sme ku starej studni. Na pumpe som zbadal škapuliar, zobral som ho, pobozkal a zavesil som si ho na krk. Obaja sme sa veľmi potešili. K zákopom, kde nocoval náš oddiel, sme sa vrátili nadránom. Nenašli sme nikoho živého. Toto miesto zasiahli veľké strely a všetci zahynuli. Len my dvaja sme sme ostali nažive.  Zachránil nás škapuliar.
 
spracoval Ludwik Jarecki, "Jasna Góra"