- Náš detský domov začal svoju činnosť oficiálne 1. októbra 1994. Domov spravujú a o deti sa starajú sestry našej kongregácie. Budova, v ktorej žijeme, bola pôvodne budovou noviciátu našej rehole a keď ju naša rehoľa po roku 1989 dostala naspäť, rozhodli sme sa využiť ju na toto dielo.
- O koľko detí sa staráte a v akom veku sú?
- Sme detský domov rodinného typu, čiže tomu zodpovedá aj počet
detí. Staráme sa o 10 detí, z toho 5 chlapcov a 5 dievčat. Najmladší má
7 rokov, najstaršia 16 rokov. Našou snahou je, aby zostali súrodenci, ktorí
sa ocitnú mimo svojich rodín, spolu. A tak aj v našom domove je niekoľko
súrodencov.
- Ako vyzerá bežný deň v rodine vášho domova?
- Cez školský rok deti bežne vstávajú o siedmej, do pol ôsmej majú
hygienu a raňajky a potom odchádzajú do školy. Toho najmenšieho sme vodili
do škôlky my alebo jeho súrodenci. Deti odchádzajú do rozličných škôl -
na dve miesta tu v Ivanke, na cirkevnú školu do Rače, na učilište do Senca.
Snažili sme sa podchytiť sklony a nadanie každého dieťaťa a tomu prispôsobiť
i výber školy.
Po návrate zo školy sa deti venujú svojim záľubám. V Ivanke je aj Základná
umelecká škola, čo je pre naše deti výhodou. Momentálne jeden náš chlapec,
nadšený pre hru na gitare, túto školu navštevuje. Takisto sa samozrejme
deti venujú aktivitám, ktoré sú obľúbené u ich rovesníkov - hrajú basketbal,
futbal, chodia sa bicyklovať, korčuľovať...
Cez školský rok má samozrejme nenahraditeľné miesto v programe dňa
príprava na vyučovanie, písanie domácich úloh, prípadne doučovanie, ak
treba v niektorom predmete pridať. Snažíme sa, aby deň v našom detskom
domove čo, najviac pripomínal deň v bežnej rodine.
- Aké výhody má podľa vás detský domov rodinného typu v porovnaní
s klasickým detským domovom?
- Podľa môjho názoru je to predovšetkým individuálny prístup ku
každému dieťaťu, viac času, ktorý môže vychovávateľ venovať každému zverencovi.
Napríklad už len to, že každé dieťa môže navštevovať školu podľa svojho
nadania, podľa svojich schopností a daností, je veľmi veľkou výhodou takéhoto
detského domova.
Ďalej je to možnosť pripraviť sa na samostatný život skúsenosťou podielania
sa na domácich prácach, ktorá je vo veľkých detských domovoch ústavného
typu pomerne obmedzená. Snažíme sa deti zapájať do pomocných prác v kuchyni
či práčovni, aby tak cítili určitý diel zodpovednosti za fungovanie
spoločnej domácnosti. A môžem skonštatovať, že je to pre ne veľmi
užitočné a veľmi to vítajú. Začínajú si viac vážiť prácu iných, pretože
si dokážu predstaviť, čo sa skrýva za navareným obedom či vypratými a vyžehlenými
šatami.
A najväčšou výhodou je to, že počet obyvateľov takéhoto detského domova
(v našom prípade desať detí a štyri sestry), dovoľuje v čo najväčšej miere
priblížiť životný štýl v takomto spoločenstve životu v rodine.
- Môžte nám povedať niečo o duchovnom živote vo vašom domove?
- Naše deti prichádzajú z rozličného prostredia, kde sa viera
nepraktizovala. Väčšinou neboli ani pokrstené, takže našou
úlohou je pomôcť im v prijatí semienka viery, ktoré dostali, pripraviť
ich na prijatie sv. krstu a iných sviatostí. Pred dvoma rokmi boli prvé
z nich pokrstené, boli na prvom sv. prijímaní. Snažíme sa o to, aby duchovný
život v našom domove deti nepociťovali ako príťaž alebo povinnosť, ale
ako radostnú súčasť každodenného života a preto je všetko organizované
nenásilnou formou. Je zaujímavé, že dve dievčatá, sestry, ktoré k nám prišli
z Diagnostického centra v Bratislave-Trnávke, si samé vybrali náš detský
domov, keď sa dozvedeli, že ho vedú rehoľné sestry.
Samozrejme, v každú nedeľu a sviatok sa spoločne zúčastňujeme sv. omše,
či už tu v Ivanke alebo sv. omšu spojíme s výletom do Bratislavy.
V poslednom čase veľmi dobre spolupracujeme s pátrami jezuitmi, ktorí
tu v Ivanke pôsobia v Centre kresťanskej formácie. Raz za čas slúžievajú
sv. omšu aj u nás doma, v našej domácej kaplnke, čo sa deťom veľmi páči
a veľmi rady sa zapájajú do jej slávenia formou spevu či osobných modlitieb.
Tak isto s radosťou môžem skonštatovať, že deti napriek tomu, že praktizujú
život viery veľmi krátko, samy od seba pristupujú k sviatosti zmierenia
a berú vieru vážne.
- Ako váš domov prijali obyvatelia Ivanky?
- Myslím, že veľmi dobre. Samozrejme, všade sú ľudia, ktorí nejakému
dielu prajú, ale i takí, ktorí mu prajú menej. Tak isto to je aj tu, ale
vo väčšine sú tu ľudia, ktorí detský domov vo svojom blízkom okolí
prijali veľmi dobre a snažia sa nám pomáhať.
Pre deti i pre nás je veľmi dôležitý kontakt s tunajšími kresťanskými
rodinami. Vzájomne sa navštevujeme a deti z nášho domova majú mnoho kamarátov
práve v týchto rodinách.
Nemôžem nespomenúť s vďačnosťou tiež mnohých ďalších dobrodincov a
priateľov nášho detského domova, ktorí nám pomáhajú rozličnými spôsobmi,
či už v ťažších časoch darmi potravín alebo iných vecí, alebo priamo prácou
s deťmi. Títo ľudia sú pre nás veľkou pomocou a povzbudením.