Sväté písmo a posvätnosť ľudského života od počatia (2.)
Sväté písmo prirovnáva ľudský život k Božiemu životu, čo zvýrazňuje
jeho dôstojnosť, jeho posvätnosť a nenarušiteľnosť.
Ľudský život v spisoch Nového zákona
Biblický pohľad na život človeka nadobúda nový rozmer príchodom Božieho
Syna na svet. On sám sa označuje ako „cesta, pravda a život“. V ňom prichádza
spása a naplnenie každého ľudského života. Boh potvrdil veľkosť a dôstojnosť
ľudského života tým, že sám prijal ľudské telo, narodil sa z Panny Márie
a bol nám ľuďom vo všetkom podobný, okrem hriechu.
Boží Syn prišiel na svet pre každú ľudskú bytosť. Každý človek má pre
neho nesmiernu hodnotu. Prišiel, aby obnovil v ľudskej rodine pôvodnú neporušenosť,
ktorú ľudia stratili svojím hriechom. Kristus prišiel ohlasovať radostnú
zvesť života. Ľudský život sa znovu stáva účastným Božieho života, človek
je v Ježišovi pozvaný k novému, večnému životu v Božom kráľovstve.
Novozákonný pohľad na ľudský život, Boží dar a neodňateľné právo
dané každému človeku, je nepredstaviteľný bez vnímania jeho hlavného smerovania.
Ježiš Kristus pozýva svojich učeníkov, svojich poslucháčov k radikálnej
zmene života, aby „mali život v hojnosti“. Zdôrazňuje, že takýto
život nie je možný bez úcty k nedotknuteľnosti osoby nášho blížneho
i k sebe samému. Pripomína, že hriechom proti životu nie sú iba násilné
činy siahajúce na život iného, ale aj hnutia skryté v ľudskom vnútri. Ježiš
pripodobňuje hnev a nenávisť vražde, hriešnu túžbu stotožňuje s hriechom
proti telu blížneho.
Slovo život je jedným z najskloňovanejších slov v textoch Nového zákona.
Ježiš Kristus sa od svojho príchodu na svet často stretáva s ľudskými úkladmi
proti životu. Sám pociťuje krehkosť ľudského života, no zároveň neprestajne
hlása jeho veľkosť a posvätnosť. Od betlehemskej maštale po Golgotu
sa nám odvíja tragický obraz ľudskej zloby, ktorá sa nezastaví ani pred
životom Božieho Syna. Najskôr je to Herodes, ktorý číha na život dieťaťa,
neskôr dav, ktorý žiada Ježišovo ukrižovanie. Ukrižovanie, ktoré
sa stalo vrcholným gestom Božej lásky. Lásky, ktorú prejavuje človeku
v jeho najhlbšej a najľudskejšej podstate. Boží Syn na dreve kríža stráca
život, aby človekovi život daroval. Ľudský život Kristovou spasiteľnou
smrťou na kríži dostáva najvyššie a najhlbšie posvätenie.
Kristus nás svojím životom, svojím Slovom učí nielen vážiť si náš život
i život našich blížnych, ale aj správne tento veľký Boží dar využívať,
správne prežívať náš pozemský život. Pán Ježiš pripomína, že tento pozemský
život je len časťou večného života, ku ktorému nás povoláva Boh. Život
kresťana má byť naplnený činorodou láskou, kresťan má byť „druhým Kristom“,
pretože „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus“. Kristus, ktorého teda
máme nielen stvárňovať vlastným životom, ale ho vidieť i v každom našom
blížnom, v živote každého človeka, neopakovateľným spôsobom zdôrazňuje
dôstojnosť a neporušiteľnosť každého ľudského života. Každý útok na ľudský
život slová Nového zákona jasne odsudzujú. Vražda je spomínaná na viacerých
miestach ako jeden z najzávažnejších hriechov, ktorý pramení zo skazeného
ľudského srdca, plného iných nerestí.
Ježiš je hlásateľom života. Zdôrazňuje, že život je omnoho viac, ako
len udržiavanie vitálnych funkcií ľudského organizmu, ako jedlo a pitie.
Zachrániť ľudský život je pre Krista dôležitejšie, ako zachovať sobotu,
pretože Boh nie je Bohom mŕtvych, ale Bohom živých. Uzdravuje a navracia
život a táto jeho schopnosť dať život je znamením moci nad hriechom a predzvesťou
večného života. Zároveň je i pripomenutím a vyzdvihnutím dôležitosti a
vznešenosti ľudského tela, stvoreného na Božiu podobu a oslavu.
Už tu, na tejto zemi, sa prejavuje do konca časov Kristov život v tele
kresťana, v jeho účasti na smrti, utrpení a zmŕtvychvstaní. Utrpenie približuje
kresťana Kristovmu spasiteľnému utrpeniu, ktoré má svoje vyvrcholenie v
slávnom Zmŕtvychvstaní.
Božie Slovo teda jasne a jednoznačne hovorí o nedotknuteľnosti a posvätnosti
ľudského života. Posolstvo o veľkosti ľudského života
a jeho nedotknuteľnosti od počatia po prirodzenú smrť je neoddeliteľnou
súčasťou Svätého písma, a preto nesmie byť zamlčiavané či prekrúcané podľa
egoistických potrieb človeka.
Dariusz Żuk-Olszewski