„Okná mojej duše sú otvorené dokorán“

Švagriná starého pána Adolfa Guisiniho, ktorého som tak trochu poznala, ma poprosila, aby som ho raz navštívila. Z toho "raz" sa stalo "denne". Pán Adolf býval v sanatóriu oproti nám. Pri prvej návšteve sa zdalo, že mi je akosi nepriaznivo naklonený, ale nesledujúci deň ma prosil, aby som ho znovu navštívila. Čo sa týka viery, jeho znalosti boli veľmi chabé. Ako dieťa bol na prvom svätom prijímaní, ale potom už ani raz nepristúpil ku sviatosti zmierenia. Ležal ochrnutý. Už celé dva roky nosil na krku retiazku so Zazračným medailónkom len preto, aby mi urobil radosť. Medailónik som mu totiž darovala ja. Jediné, čo mi za tú dobu  dovolil bolo to, aby som sa vždy pomodlila Otče náš a Zdravas Mária.
Raz mu jeho vlastný brat priviedol kňaza. Toto stretnutie však malo smutný koniec, pretože kňazovi vynadal a v záchvate zúrivosti ho vyhodil. Celý svoj život prežil bez viery, bol však človekom veľmi slušným a s veľkou trpezlivosťou znášal svoje ťažké utrpenie.
Keď mal dobrý deň, mohla som mu rozprávať o Bohu. V jedno ráno veľmi zoslabol, a preto som sa telefonicky spojila s pátrom Ábelom, ktorý spolu so mnou išiel k pánovi Adolfovi. Bolo zrejmé, že dni pána Adolfa sú spočítané. Zvláštne však bolo to, že kňaza prijal veľmi priateľsky. Dlhší čas sme sedeli pri jeho posteli a rozprávali sme mu o lotrovi, ktorý visel po Kristovej pravici a o nekonečnom Božom milosrdenstve. Zrazu pán Adolf zvolal: "Okná mojej duše sú otvorené dokorán a slnko svieti dovnútra." Okamžite som sa vzdialila a modlila som sa až do chvíle, kým páter Ábel nevyšiel z izby s rozžiarenou tvárou, aby priniesol Najsvätejšiu Sviatosť a povzbudil chorého, aby po ňom opakoval: "Milý Spasiteľu, celý život som si Ťa nevšímal, nenavštevoval som Ťa v Tvojich kostoloch, nežil som podľa Tvojich prikázaní, no napriek tomu si dnes prišiel ku mne a hovoríš: Chcem ťa potešiť, pretože ťa milujem!"
Chorý veľmi plakal a bol hlboko dojatý, pretože práve teraz zažiarilo v jeho duši svetlo. Zostala som pri ňom ešte hodnú chvíľu a keď som odchádzala, stále sa na mňa díval. V noci potom zomrel blaženou smrťou.
 
Irma Prinzessin Lobkowicz-Pallfy, Erlebnisse mit der Wunderbaren Medaille