Náboženstvo v Afrike

Štúdiom náboženstva afrických národov sa podrobne zaoberal P. Wilhelm Schmidt, SVD a výsledky svojho bádania opísal v niekoľkozväzkovom diele „Ursprung der Gottesidee“. Takisto P. Pavol Šebesta, SVD, náš krajan, venoval pozornosť africkým náboženstvám v diele „Bei den Urwaldzwergen von Malaya“. A tak i tento článok sa opiera predovšetkým o ich poznatky.

Prvé správy o „prírodných“národoch sú veľmi zaujímavé. Na prvom mieste treba spomenúť afrických pygmejov, roztrúsených v kedysi ťažko prístupných pralesoch Konga a rovníkovej Afriky. Vyznačovali sa najmä svojím trpasličím vzrastom. Uctievali jednu najvyššiu nebeskú bytosť. Dokonca podľa ich presvedčenia praotec ľudstva je v súhlase so svojím Stvoriteľom. Ako najvyššia bytosť nemá proti sebe žiadneho zástupcu zla, ktorý by rušil jeho plány a úmysly.
Príbuzní pygmejom sú juhoafrickí Sanovia, ktorých tiež nazývali Krováci (Bushmani). Sanovia verili, že na nebi sídli Kaang alebo Pán, prezývaný tiež Kue-Aben-tang, čo znamená Pán všetkých vecí. Je pánom života a smrti.
Zaujímavou skupinou juhoafrických černochov sú Hotentoti, príslušníci pastierskeho kmeňa. Každé ráno pred východom slnka opúšťali svoje obydlia a prichádzali k najbližšiemu prameňu. Obrátení smerom k východu sa modlili k Tsui - Goa, t. j. k Otcovi otcov. Svojim predkom prinášali obete. Slávny cestovateľ Livinstone o nich píše: Hoci sú to zaostalé kmene, nemožno im upierať poznanie jestvovania Boha a posmrtného života. A práve to sú dve pravdy, ktoré sa v Afrike všeobecne uznávajú. Ak sa hovorí o mŕtvom, vždy sa povie: Odišiel pred Boha. (P. W. Schmidt, SVD: Sie Afrikanischen Hirtenvölker).
Najdôležitejšou a najpočetnejšou skupinou afrických národov sú Bantuovia. Pozostávajú z viacerých kmeňov, z ktorých každý má svoju reč, svoje zvyky a svoj spôsob života. Zdanlivo majú Bantuovia prírodné náboženstvo, prejavujúce sa fetišistickým názorom. Dnes je však jasné, že Bantuovia uznávajú aj neviditeľný, nadzmyslový svet, ktorý obklopuje svet hmotný a viditeľný. Podľa ich názoru všetky veci majú tajné sily, ktoré sa zvlášť prejavujú v ľuďoch. Tieto sily trvajú aj po smrti v neviditelnom svete. Z toho možno usudzovať, že veria v nesmrteľnosť duše a v posmrtný život. Zomrelým prinášajú malé obetné dary. Hoci Bantuovia veľa o posmrtnom živote nepremýšľajú, poznajú miesto trestov, ktoré nazývajú Ototolan. Veria, že v neviditeľnom svete žijú duchovia. Niektorí z týchto duchov sú ochrancovia, „ombwiri“, iní sú duchovia zlí a zlomyselní. Okrem duchov majú Bantuovia najvyššiu bytosť, nazývanú Mulungu - t. j. otec a pán všetkého. V neviditelnom svete sú tri stupne: ríša predkov, s ktorými pozostalí zostávajú v akomsi styku; ríša duchov, géniov alebo démonov, ktorí často zasahujú do ľudského života, sú schopní konať dobro alebo zlo - je však možné mať na nich vplyv; a konečne ríša Boha, ktorý vládne všetkému, je vznešený - proti nemu nemožno nič podniknúť.
Yorubovia, ktorí boli v poriečí Nigera, nazývali najvyššiu bytosť Olorun, t. j. Pán nebies. Okrem toho uctievali celý rad nižších božstiev ako Orishas, ktoré obývajú vzduch a oheň. Duchov, ktorí chránia domáci krb, nazývali Egun a zlých duchov zas Esu. Zaklínači, „babalawo“, mali za úlohu chrániť ľudí proti zlým duchom.
Na vyššom stupni vzdelanosti než prakultúrne národy sú africké národy kočovníkov a to Chamoitoidi a Niloti. Sú to prisťahovalecké kmene, ktoré sa zaoberali hlavne chovom dobytka. Veria v najvyššiu bytosť, ktorej meno je Waka, čo znamená nebo. Úzka súvislosť tejto bytosti s hmotným nebom bola nápadná už najstarším pozorovateľom.
Príslušníci kmeňa Galla veria, že východ je sídlom Boha, ktorého vzývajú v modlitbách ako Otca Stvoriteľa. Waka je nezávislý, je to bytosť nanajvýš mravná, dobrotivá a všemohúca. Príslušníci kmeňa uznávajú akýsi hexalóg, v ktorom sa zakazuje: urážať rodičov, cudzoložiť, kradnúť, zabíjať, luhať a porušovať uzavretú zmluvu. Najvyšší kňaz, možno povedať hlava kmeňa, sa nazýva Abba Muda. Náboženstvom tohto chamitského národa je teda monoteizmus.
Z afrických Chamitoidov je však najznámejší kmeň Massajov, obývajúci kraje v okolí rovníka. Je to hlavne Keňa, kde títo chovajú najmä hovädzí dobytok. Veria, že im dal Boh na začiatku stáda dobytka a že na lúpežných výpravách si len berú späť svoj majetok, ktorý im druhé národy odňali. Najvyššiu bytosť nazývajú Engai, čo vlastne znamená nebo. Prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi je Neiterrukob. Cez neho sa Massajovia obracajú k Bohu Engai so svojimi prosbami o dážď, zdravie, úrodu, ochranu a pod. Prinášajú denné a výročné obety. na niektorých miestach sa objavuje aj mágia, ktorú vykonáva najvyšší čarodejník, medicinman, ktorého volajú „ol oiboni“. Nepriateľom ľudí je zlý démon Nenauir, blúdiaci po opustených cestách a hľadajúci príležitosť uškodiť komusi. (J. Kubalík: Dějiny náboženství).
Kresťanstvo v Afrike
Systematická evanjelizácia Afriky sa začala v minulom storočí zásluhou niektorých misijných inštitútov a veľkých horliteľov za misie v Afrike. V roku 1900 mala Afrika 107,8 miliónov obyvateľov. Do roku 1995 tento počet stúpol na 725,8 miliónov. Kým v roku 1900 bolo v Afrike 2.064.270 katolíkov, do roku 1995 tento počet vzrástol na 107.077.000. V tom istom roku bolo v Afrike 23.922 kňazov - z toho 13.421 diecéznych a 10.501 rehoľných. Postupne stúpal i počet domorodých sestier - v roku 1995 bolo v Afrike 46.664 rehoľných sestier.
Do roku 1995 sa vybudovalo 152 seminárov s 13.383 študentmi. Treba spomenúť aj päť inštitútov na univerzitnej úrovni.
Existuje predovšetkým jedna spoločná hodnota, ktorá preniká africkú dušu vo všetkých jej kultúrach, a tou je radosť zo života. Afričan má hlboký zmysel pre náboženstvo, zmysel pre posvätno. Afričan verí v účinnosť modlitby. Obracia sa na Boha dojemnými výrazovými prostriedkami, aj vonkajšími, ktoré vychádzajú z hlbokej úcty voči Božej velebnosti a nadprirodzenosti.
Ako hovorí kardinál Jozef Tomko: Afrika je kontinentom nádeje. Vidno tam svitanie nového misijného veku, ktorý sa stane jasným dňom, bohatým na ovocie.

(literatúra u autora) P. Karol Bošmanský, SVD