Modlite sa za svojich rodičov

Chcem vás povzbudiť, aby  ste sa modlili za svojich rodičov. Možno sú medzi vami mnohí, ktorí sa necítia byť pochopení svojimi rodičmi a v pre vás  dôležitých chvíľach necítite rodičovskú lásku.
Tak to bolo aj v mojej rodine. Ja ako žena - matka som nebola srdcom rodiny. Nebola som tou, ktorá stmeľuje, ale skôr tou, ktorá rozdeľuje. Môj manžel chodieval neskoro domov a čas, ktorý mohol venovať rodine, venoval kamarátom.
Silu a lásku som nečerpala zo sviatosti manželstva. Moja sebecká láska nevedela môjho manžela prijať takého, aký je. Jeho lásku, prítomnosť, jeho zmenu si chcela vynútiť. Vznikali hádky, nedorozumenia a najmä zranenia nielen naše, ale aj našich detí. Bola som úplne zúfalá. Chcela som byť milovaná. Touto myšlienkou som bola úplne zotročená, až som zabúdala milovať. Často som si kládla otázku, ako to môže Boh dopustiť. Nie Boh to dopúšťal, ale moja slobodná vôľa to dovolila sebeckej láske. Padla som až na samé dno samoty a opustenia a až vtedy som sa začala modliť srdcom. Boh vypočul moju modlitbu. Po 10- rokoch manželstva som sa vybrala na svätú spoveď. Netušila som, že v ten deň mala sviatok Panna Mária. Áno. Ona sa prihovára za mňa, za moju rodinu, za teba, za tvoju rodinu. Vždy je nablízku deťom, ktoré nosí vo svojom srdci. Vo svojom srdci nosí každého jedného z nás: i toho, ktorého mi nemáme radi, ktorého nevieme prijať. Jej nekonečná, milosrdná, materinská láska premieňa naše srdcia a učí nás odpúšťať a milovať práve tých, ktorí nás nemilujú.
Začali sme pravidelne  s deťmi chodiť na sväté omše, prijímať eucharistiu, čo začalo meniť môj pohľad na život. Napriek tomu sa môj manžel nemenil.
Náš syn tak túžil, aby sa aj ocko s nami modlieval, chodil do kostola... Po rôznych príbehoch, ktoré počul v kostole, mi raz položil otázku: „Ako sa človek môže obetovať za druhých?“ Netušila som, ako vážne myslí svoju otázku.
V priebu roka nastali netušené zdravotné problémy. Napriek častým bolestiam bruška, na  ktoré sa sťažoval, výsledky boli negatívne. Lekárka ma presviedčala, že si vymýšľa, že to bude skôr psychického pôvodu. Ešte nás však odporučila do jednej ambulancie. Lístok vypisovala s presvedčením, že aj tak sa jedná o psychický problém. Pochybovať som začala aj ja.
V jeho očiach som zbadala smútok, že mu neveríme. Napriek tomu mlčal. Prosila som Pannu Máriu, aby sa ujala môjho problému.
Lekárka spustila lavínu nových vyšetrení, kde sa začalo črtať niečo veľmi odlišné. Výsledok znel: nutná operácia.
Prichádzala nedeľa, ktorá bola posledným dňom pred nástupom do nemocnice, ale zároveň sviatkom Božieho milosrdenstva, na ktorý som dostala pozvanie ísť na púť na  mariánske  pútnické miesto. Rozhodla som sa ísť. Celou cestou som uvažovala, či som urobila správne. Bola strašná zima, padal dážď so snehom, boli sme premočení a skrehnutí. Všetko sme však skrze Pannu Máriu obetovali Bohu za uzdravenie nášho syna.
V utorok, v deň jeho 9-tých narodenín, ho operovali. Po 4-hodinovej operácii lekár oznámil nádor pankreasu, ktorý bol veľký ako mužská päsť. Lekár nás začal pripravovať na to najhoršie. Začali sa predomnou črtať dni plné bolesti. V tých najväčších bolestiach som ho držala za ruku a srdce mi zvieralo bolesťou. Premýšľala som o Panne Márii. O čo väčšia je jej láska od mojej, o čo väčšia je jej bolesť, ktorú cíti pri každej urážke jej syna Ježiša. Zrazu som začala chváliť Nebeského Otca za jeho lásku, za môjho syna, že prijal to, čo Nebeský Otec vložil do jeho srdca. Po týchto chválach som nevedela pochopiť, čo sa to vlastne dialo. Až s odstupom času som pochopila, že to bolo dielo Ducha Svätého. Pretože ani jedna matka by pri lôžku svojho uboleného dieťaťa nevedela chváliť Nebeského Otca bez toho, aby to v nej nevykonal Duch Svätý.
Náš syn nám vyprosil milosť, aby sme sa spoločne aj s manželom vrátili k prežívaniu sviatosti manželstva. Nič nie je lepšie, čo by spojilo rodinu, ako spoločná modlitba. Do našej rodiny sa vrátil ruženec.
Na štvrtý deň po operácii môj syn už bol s nami na malej prechádzke v areáli nemocnice. Všetky vyšetrenia sú negatívne. Panna Mária mu vyprosila uzdravenie.
Každý jeden z nás je dôležitý pre Nebeského Otca, vložil do nás nádej, cez každého jedného z nás chce uzdraviť  nás, naše rodiny, naše priateľstvá, naše vnútorné rany, ktoré sme si navzájom spôsobili.
Často si nepriznáme pravdu, a preto sa musíme modliť s Pannou Máriou, aby sme si uvedomili svoje hriechy. Zlo hriechu musíme obetovať Ježišovi a vyznať vo svätej spovedi a budeme mať skúsenosť Božej moci. Hriech môžeme premôcť skrze spoveď, môžeme nad ním zvíťaziť, pretože tam zakúsime Božiu lásku. Božiu lásku pre naše srdce.
Musíme sa modliť za milosť kajúcnosti, ľútosti a kvôli svojmu hriechu musíme aj plakať. Žiadajme Pannu Máriu o tento dar kajúcnosti a Ona nám ho vyprosí. Potom pocítime, že naše srdcia sú obnovené a otvorené a potom začneme spolupracovať s Duchom Svätým. A plodom tejto spolupráce bude pokoj, radosť. To je tá pravá modlitba srdcom.
 
rytierka Nepoškvrnenej