Malí pastierikovia, ktorí milovali celý svet (1.)

Blahoslavené fatimské deti František  a Hyacinta Marto   a zjavenia Panny Márie

"Nebráňte maličkým prísť ku mne!" Táto Ježišova výčitka na adresu apoštolov, ktorí boli akýsi namrzení, že ich Majstra "otravujú" deti a že ho oberajú o drahocenný čas, je stále aktuálna. Ako často pokladáme deti za nerozumné, či priam hlúpe. Ako často v dnešnej dobe zaznievajú hlasy pyšných teológov či filozofov, ktorí odmietajú jednoduchú detskú vieru plnú lásky a odovzdanosti ako čosi "primitívne", veľmi vzdialené od ich viery podloženej sústavným štúdiom, vedeckými konferenciami a akademickými titulmi. No práve táto jednoduchá detská viera je nášmu Nebeskému Otcovi nepochybne najmilšia. Detská prostota a nevinnosť je i najlepším a najkrajším prostredím, cez ktoré sa Naša Pani prihovára svojim deťom a pripomína im, že Jej Syn na ne stále čaká. Čaká na ich obrátenie, čaká, kedy konečne začnú žiť Evanjelium a Jeho lásku. Takýmito nádhernými kvietkami v rukách Nepoškvrnenej sú aj noví blahoslavení - malí pastierikovia z portugalskej dedinky Aljustrel,  František a Hyacinta Marto.

Je to v dejinách Cirkvi čosi naozaj zriedkavé! Malé deti, ktoré nezomreli mučeníc-kou smrťou, sú predkladané veriacim Cirkvi ako vzor a pomoc, sú vyhlásené za blahoslavených. Práve ich si vybrala Matka Božia  za svojich poslov. Zdá sa, že mnohí učenci tej doby sa urazili a dlho sa nevedeli zmieriť s tým, že dvom malým deťom sa zjavila Panna Mária.  Prečo práve "nerozumným" deťom a nie im, ktorí toho toľko vedeli o Bohu, o Jeho Matke?  Alebo si len mysleli, že vedia? Ježiš im odpovedá slovami svojho Evanjelia, ktoré sú aj pre mnohých súčasných "múdrych" veľmi ťažko stráviteľné:  "Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva." ( Mt 18, 3)
Aké  je pre nás veľmi ťažké "byť ako dieťa".  Ako ťažko je počúvať Boží hlas bez toho, aby sme naň neodpovedali svojim  dospeláckym "ale"...  A ešte ťažšie je pre nás obrátiť sa. A práve toto obrátenie všetkých dospelých ležalo na srdci dvom pre svet úplne bezvýznamným pastierikom z chudobného a zabudnutého Portugalska.  Deti, ktorým sa zjavila Matka Božia, boli vlastne tri. Nemôžeme totiž zabudnúť na ešte žijúcu sesternicu Františka a Hyacinty Luciu dos Santos.  Za obrátenie hriešnikov boli ochotní priniesť akúkoľvek obetu. No poďme pekne poporiadku...
Súrodenci Martovci pochádzali zo zapadnutej dedinky Aljustrel, ležiacej  asi 120 km na sever od Lisabonu. Táto dedinka bola súčasťou farnosti Fatima. František sa narodil 11. júna 1908, Hyacinta sa narodila 11. marca 1910. Narodili sa chudobným rodičom, ktorí ich však od detstva štedro obdarúvali svojou láskou a dobrou kresťanskou výchovou. V ich rodine bohatej na najkrajší Boží dar - deti (bolo ich jedenásť),  sa udomácnil  pekný zvyk spoločnej modlitby sv. ruženca. Aby sme si však nevytvárali nerealistický obraz blahoslavených detí, musíme si pripomenúť, že to boli šibali ako ich rovesníci. Keď im matka napríklad kázala pred obedom pomodliť sa sv. ruženec, túto povinnosť si veľmi rýchlo "vybavili" tak, že z každej modlitby vyslovovali iba prvé dve-tri slová. Spomínané blahoslavené deti neboli ničím zvláštne. Boli jednoduché, skromné a čestné ako ich rodičia, nevedeli ani písať ani čítať. Rodičia a staršie deti obrábali políčka, z ktorých mali skromnú poživeň, najmladšie deti museli pásť ovce. Najčastejšie ich hnali do doliny Cova da Iria neďaleko Fatimy, kde mali Luciiny rodičia pole a pastviská. Tu sa spolu hrávali a ako väčšina detí, ktoré vyrastajú v lone prírody, mali svoju zvláštnu výstižnú reč. Slnko nazývali krásnou lampou dobrého Pána Boha, mesiac nazývali lampou Panny Márie, hviezdy dostali pomenovanie svetielka anjelov. Cestou sa modlievali "Zdravas Mária" a veľmi sa im páčila ozvena slov tejto modlitby v doline. Mali veľmi blízky vzťah k zvieratkám. Hyacinta často na najťažších úsekoch cesty do Cova da Iria niesla najmenšie ovečky v náručí alebo na pleciach a s radosťou pritom hovorila, že tak robil aj Pán Ježiš. František mal zas veľmi rád vtáčky. Jedného dňa stretol chlapca, ktorý akéhosi opereného spevavca chytil a uväznil ho do klietky. Dal mu zaň všetky peniaze, ktoré mal a vypustil ho na slobodu s patričným poučením, aby sa viac nenechal chytiť.
Najstaršia Lucia, ktorá už bola na prvom svätom prijímaní, svojej sesternici a svojmu bratrancovi veľmi často rozprávala príbehy zo života Pána Ježiša, ktoré jej hovorievala mama. Rozprávala  im aj o "skrytom Ježišovi", ktorý pod spôsobom chleba vstupuje do srdca človeka. U Františka i Hyacinty takto vyrástla veľká láska a úcta k Eucharistickému Pánovi, hoci ho sami ešte nepríjimali. Po zjaveniach Panny Márie, keď už bola Hyacinta chorobou pripútaná na lôžko, ju v jedno nedeľné predpoludnie navštívila Lucia cestou zo sv. omše. Hyacinta ju prosila: "Sadni si ku mne čo najbližšie, pretože máš v srdci "skrytého Ježiša".
František bol chlapec pokojný, vnímavý, citlivý, schopný prinášať veľké obete, ktoré sa vyznačovali veľkou duchovnou hĺbkou a neotrasiteľnou vierou. Rád prinášal obety preto, aby "potešil Pána". Viac o bl. Františkovi Martovi sme písali na stránkach prílohy "Rytiera" pre deti "Rytierik Nepoškvrnenej" v roku 1999.
Už v roku 1915 deti spomínali, že videli anjela. Na jar roku 1916, práve v čase, keď bolo Portugalsko nútené vstúpiť do vojny, sa im znovu úplne jasne zjavil anjel, ktorý sa predstavil ako Anjel mieru. Pokľakol, vyzval deti, aby sa pridali a modlili sa spolu s ním túto modlitbu:
"Môj Bože, verím v Teba, klaniam sa Ti, dúfam v Teba, milujem Ťa. Prosím Ťa o prepáčenie za tých, ktorí v Teba neveria, Tebe sa neklaňajú, v Teba nedúfajú a Teba nemilujú".
V lete v tom istom roku sa im zjavil znovu anjel, ktorý sa predstavil ako Anjel strážca Portugalska. Naliehavo ich prosil, aby sa modlili za svoju vlasť a aby za ňu prinášali obete. Keďže nevedeli ako, modlili sa mod-litbu, ktorú ich naučil prvý anjel a  tú obetovali Pánu Bohu.
Na jeseň v tom istom roku sa deťom opäť zjavil anjel. Tentoraz s kalichom a hostiou, ktorá sa voľne vznášala vo vzduchu. Svätú Hostiu podal Lucii a Františkovi a Hyacinte dal piť z kalicha. Aj on deti prosil o modlitbu uzmierenia za všetky svätokrádeže, ktorými ľudia urážajú Boha vo sviatosti oltárnej a za obrátenie hriešnikov.
Zjavenia anjelov mali pripraviť tieto prosté deti z takmer neznámeho kraja na Iberskom polostrove na šesť zjavení Kráľovnej Anjelov. Ale o nich si povieme v ďalšom čísle.
 
Dariusz Żuk-Olszewski