Kríž z kostola sv. Damiána 3.

V bazilike sv. Kláry v Assisi, v priestrannej bočnej kaplnke sa prechováva monumentálny kríž, ktorý sa prvotne nachádzal v kostole sv. Damiána. V záverečnej  časti nášho rozprávania o tomto vzácnom kríži si priblížime medailón, ktorý sa nachádza nad hlavou Pána Ježiša.

Medailón

Nad Ježišovou hlavou sa nachádza medailón, ktorý nadväzuje na udalosti nanebovstúpenia Pána. Scéne asistuje desať anjelov. Ježišova hodnosť ich prevyšuje, pretože Boží Syn zasadá po pravici Božieho majestátu: "Veď, kedy komu z anjelov povedal: "Ty si môj Syn, ja som Ťa dnes splodil" a opäť: "ja budem jeho Otcom a on bude mojím Synom?" A znova, keď uvádza prvorodeného na svet, hovorí: "Nech sa mu klaňajú všetci Boží anjeli." (Hebr 1,5-6) Anjeli hľadia na Krista, ktorý vstupuje do slávy. On sa spolu s nimi raduje a zároveň je obrátený k nám a k Otcovi, na ktorého sa pozerá. Otcovu prítomnosť nám prezrádza ruka, ktorú vidno na najvyššom mieste kríža. Je to gesto označujúce prijatie Syna do slávy, je to jeho povýšenie. Otcova ruka je označená v kruhu, ktorého vyššie časti už nie sú viditeľné, lebo Boh Otec - na čo upozorňuje sv. František - zostáva "neviditeľný, nevýslovný, nepochopiteľný, nepreniknuteľný." (Nepotvrdená regula, 23) Táto ruka pomocou troch prstov, ktoré sú tesne vedľa seba, zjavuje tajomstvo troch Božích osôb. Dva vystreté prsty symbolizujú vtelenie. Ježiš, ako víťaz nad smrťou sa vznáša a vchádza do Božej večnosti, akoby kráčal po schodoch. V ľavej ruke drží pozlátený kríž, nástroj svojho víťazstva a jeho pravá ruka smeruje k Otcovi. V tomto predstavení Krista - Víťaza, sa dá všimnúť si grécku inšpiráciu. Scéna nanebovstúpenia je vyobrazená ako prechod hrdinu do Neba. Zmŕtvychvstalý Kristus nie je uzatvorený v čase a priestore, preto jeho hlava a pravá ruka prestupujú kruh, aby vošiel do sveta Božej nekonečnosti. Umelec kríža zo sv. Damiána využil ešte iný prameň inšpirácie - sýrsky prameň. Otcova ruka, vychádzajúca z oblaku a prítomnosť anjelov. Pred XI. stor. Otcova ruka podčiarkuje jeho pričinenie sa pri prechode Syna zo smrti do života. Moc Otcovej lásky zavládla nad Synom: "Jeho Boh svojou pravicou povýšil za Vládcu a Spasiteľa." (Sk 5,31)
E. Mâle vo svojej knihe o náboženskom umení v XII. stor. upriamuje pozornosť na Otcovu prítomnosť a hĺbku udalosti umučenia. Okolo r. 1145 pod vplyvom opáta Sugera monumentálne rezbárske dielo predstavuje Otca z rozovretými ramenami, ktoré držia Syna pribitého na kríži. Už od večnosti je v jeho lone. Teologické myslenie inšpiruje umenie. Iný detail odhaľuje sýrske umenie, kríž s dlhými ramenami, ktorý je koptským atribútom.
Ikona vyobrazuje Božieho Baránka vyvýšeného jeho Otcom: "Hľa Baránok, ktorý sníma hriech sveta (Jn 1,29). Apokalypsa hovorí o ňom ako o Baránkovi, ktorý bol zabitý, zmŕtvychvstal a vyvýšený sedí po Otcovej pravici. Kristus na kríži, ktorý z dreva tohoto kríža kraľuje, je Božím Synom, ktorý plní Otcovu vôľu. Ikona povzbudzuje k adorácii Krista ukrižovaného a zmŕtvychvstalého. Spolu s celou Cirkvou, s tými, ktorí boli pred Ním na Zemi, s anjelmi, so svätými a so všetkými žijúcimi, nachádzame sa pred paschálnym tajomstvom a sme vyzývaní k pokániu a obráteniu. Žiadna z postáv stojacich pod krížom netrpí, lebo tí ľudia už žijú z milosti a novým životom v Božej sláve. Týmto spôsobom bola predstavená skutočnosť Ježišovej smrti, ktorej ovocím je pokoj, viera a láska. Duch nám v Kristovom Duchu víťaziacom nad smrťou, buduje jednotu veriacich. Synov Duch dáva Cirkvi svetlo, život a lásku.
Františkov pohľad na kríž je pohľadom na tajomstvo prechodu zo smrti do života, je to ten pohľad na Boha, ktorý z kríža dáva víťazstvo.
Kristus na kríži žije, uprostred svojho ľudu, svedkov svojho života. Jeho pohľad si získal Františka. Ježiš hľadí na každého z nás a povzbudzuje nás, aby sme vstúpili do jeho spoločenstva, aby sme budovali Cirkev, ktorá je znakom všeobecného bratstva.
 
 Anton Zoň, OFMConv.