Sluha Boží Diego Kelemen

V malej cele minoritského kláštora v Miškovci dovŕšil 28. apríla 1744 svoj pozemský život kňaz minorita Diego Kelemen. Umrel vo veku 61 rokov. Za prežitými rokmi sa ukrýva bohatý život a svätá smrť. Diego Kelemen žil a umrel v chýre svätosti. Bol to naozaj príkladný františkán-minorita, obnoviteľ kresťanskej viery v Uhorsku, budovateľ kostolov, kláštorov a škôl, pomocník ubiedených, apoštol náboženského a spoločenského pokoja.
Nie je známy presný deň, ale bolo to v auguste 1683 v sedmohradskom mestečku Mereni (dnes na území Rumunska), keď sa zbožným rodičom sikuľského pôvodu narodil chlapec. Pri krste dostal meno Samuel.
Prišiel na svet v smutnej a búrlivej dobe. Z vonkajšej strany krajinu sužovali Turci, a keď títo odišli, krajina sa ocitla v domácich zápasoch a nepokojoch protihabsurských povstaní. No napriek dobovým nepokojom Samuel dostáva základné i stredoškolské vzdelanie. Devätnásťročný, nadchnutý ideálom sv. Františka z Assisi, r. 1703 vstupuje do minoritského kláštora vo východoslovenskom Prešove. Pri obliečke dostáva meno Diego (Didakus). Tak sa bude volať po celý život i po smrti, a tak bude známy svetu, ak Pán Boh dá, aj keď bude povýšený na oltár ako svätec katolíckej cirkvi.
Leopold I. dal minoritom r. 1673 do užívania malý kostolík sv. Jána Krstiteľa, ktorý je predchodcom dnešnej grécko-katolíckej katedrály v Prešove. Kláštor r. 1787 Jozef II. zrušil. Zruinovanú stavbu dostali gréckokatolíci do užívania r. 1791.
V tomto kláštore Diego Kelemen absolvoval filozofické i teologické štúdiá. Po ich skončení ho 3. júla 1707 jágerský biskup Štefan Telekessy vysvätil na kňaza tiež v Prešove.
Aj biskup Telekessy (1633-1715) je blízky Slovensku. Kňazskú službu vykonával ako farár v gemerskom Lipovníku, dnes v Rožňavskej diecéze. Neskôr sa stal kanonikom a veľprepoštom v Győri, r. 1689 biskupom  čanádskym a r. 1699 biskupom jágerským. Do jágerskej diecézy vtedy patrilo aj východné Slovensko.
Biskup Telekessy a aj spišský prepošt Ján Sigray sa zaplietli do protihabskurského povstania Františka Rákocziho II. Po porážke jeho vojska r. 1707 pri Trenčíne bol biskup pozbavený biskupstva a uväznený na hrade Szarvaskö. Umrel r. 1715.
Kňaz Diego Kelemen má za sebou bohatú duchovnú činnosť: bol kazateľom, učiteľom, spovedníkom, radcom, staviteľom škôl a kostolov, spisovateľom, predstaveným kláštorov. Prejavuje sa vysokou askézou života. Vyznačuje sa praktizovaním božských i mravných kresťanských čností. Pomáha biednym, radí pochybujúcim. Jeho duch je naplnený vierou v Božiu Prozreteľnosť. Všetko koná v mene ukrižovaného Krista, hlboko uctieva Eucharistiu a Pannu Máriu. Miluje liturgiu. Miluje cirkev a jej predstaviteľov, predovšetkým námestníka Kristovho. V styku s nekatolíkmi sa uňho prejavujú známky učenia Duhého vatikánskeho koncilu. Jeho teológia je teoreticko-praktická. Kázne a rozjímania vyšli tlačou na Slovensku v Trnave r. 1718 a v Košiciach r. 1729, 1732 a 1736. Malý katechizmus vyšiel v Košiciach roku 1734.
Jeho prvý životopis napísal Chryzostom Hadbavný. Nie je bližšie známy. Súčasní životopisci píšu o Diegovi, že jeho náboženské učenie sa javí ako náuka pápeža Jána Pavla II.
V celom živote sa prejavil ako „človek Boží“ (1 Tim 6, 11) a verný syn sv. Františka. Cirkev uznala čnosti jeho života. Kanonizačný proces je už skoro skončený. Možno teda čakať jeho povýšenie na oltár v dohľadnom čase.
Kým žil, pohyboval sa na území dnešného Rumunska, Maďarska a východného Slovenska. Na Slovensku sú aj archívne správy o jeho živote, najmä v spisoch spišského kanonika dr. Andreja Rabčeka (nar. 7.10.1712 v Pov. Bystrici, zom. 27.4.1792 v Cetíne). Rukopisy kanonika Andreja Rabčeka sa nachádzajú v Diecéznej knižnici v Nitre. Kópie častí, týkajúcich sa života P. Diega Kelemena poskytol dr. Belás P. Rajmundovi Rákošovi, ktorý viedol jeho kanonizačný proces. Ako sa vyjadril P. Rákoš, tieto dokumenty im chýbali k úplnosti spisov kanonizačného procesu.
Dnes patrí Diego Kelemen všetkým, celej Cirkvi. Splnil na zemi poslanie  serafínskeho človeka a kňaza. Pričinil sa o to, aby bol Kristus „oslávený vo svojich svätých a obdivovaný vo všetkých, čo uverili“ (2 Sol 1, 10). Nech ho aj On oslávi slávou svojich svätých!
 
Mons. dr. Ladislav Belás