Nebráňte maličkým prísť ku mne...
V Jubilejnom roku , 17. mája, boli blahorečení Hyacinta a František, deti,
ktoré videli Pannu Máriu vo Fatime v roku 1917.
Učeníci chceli prejaviť úctu k pokoju Pána, dať mu chvíľu na odpočinok
a možno si s ním chceli pohovoriť o vážnych veciach dospelých, možno o
tom, kto sa stane mi-nistrom, kto generálom v Kráľovstve, ktoré - ako to
vtedy chápali - Ježiš zakladal. „Dovoľte deťom, byť deťmi, nebráňte im
v tom!“
List deťom, bozky deťom, úsmevy deťom - to nie sú iba lacné populistické
gestá, ale to všetko je súčasťou Ježišovho posolstva, Evanjelia života,
ktoré neúnavne hlása Svätý Otec.
Rozhodnutie Svätej Stolice, ba možno i osobné rozhodnutie Jána Pavla
II., o beatifikácii „Fatimských detí“ - súrodencov, ktorí mali milosť vidieť
Božiu Matku, je azda pre mnohých prekvapivé. Obaja súrodenci zomreli vo
veku 10 rokov. František v roku 1919 a Hyacinta o rok neskôr. Ich sesternica
Lucia, ktorá bola od nich staršia a v čase zjavení v roku 1917 mala 10
rokov, žije dodnes.
Táto beatifikácia nám pripomína, že dieťa je človekom! Vo svojom živote
som stretal matky, ktoré svoje zomrelé bábätká prosili o orodovanie u Boha.
V tomto postoji bola hlboká viera v nesmrteľnú dušu, ktorá sa v ľudskom
tele objavuje vo chvíli počatia a je iba ohraničená telom, ktoré
podlieha zákonom vývoja. Bola v tom viera
v nesmrteľnosť každého človeka, ktorý je obrazom Boha.
Sväté „Fatimské deti“ nám budú už navždy pripomínať, že všetky deti
sú ľuďmi, skutočnými, plnohodnotnými a plnoprávnymi ľuďmi, majú právo na
život, na úctu, na detstvo, a ten, kto im ubližuje, má byť pred ľudskými
súdmi odsúdený prísnejšie ako ten, ktorý ubližuje človeku silnému, schopnému
vybrať si a brániť sa.
o. Władysław P. Sotowski