„Oprav môj dom...“

Mnohým z Vás, drahí čitatelia, je dobre známa udalosť zo života sv. Františka z Assisi, ktorú nám pripomína aj fotografia na obálke. Keď sa istého dňa František modlil pred krížom v rozpadajúcom sa kostole sv. Damiána, prihovoril sa mu z kríža Pán Ježiš slovami: „František, oprav môj rúcajúci sa dom.“ Sv. František poslúchol Pánov hlas a začal najskôr sám, potom so spoločníkmi, z ktorých sa neskôr stali prví Františkovi rehoľní spolubratia, opravovať tento takmer zabudnutý, opustený kostolík neďaleko jeho rodného Assisi. Až neskôr pochopil, že rozpadávajúci sa chrám bol obrazom  Cirkvi, ktorá sa vtedy nachádzala v neutešenom stave a práve ním ponúknutý model radikálneho uskutočňovania evanjeliových rád v každodennom živote mal byť jedným z prostriedkov na záchranu vtedajšej Cirkvi.
V pôstnom a veľkonočnom období častejšie ako inokedy rozjímame o kríži. Naše pohľady a myšlienky putujú do ulíc Jeruzalema pred mnohými stáročiami, keď náš Pán, sprevádzaný  nárekom žien a bohorúhavými posmeškami okolostojacich senzáciechtivých „divákov“, niesol kríž plný ľudskej zloby a neprávosti. Niesol ho, aby na ňom z lásky ku každému jednému človeku, z lásky ku mne, z lásky ku Tebe na golgotskom popravisku zomrel. Aby na tomto kríži svojou smrťou premohol večnú smrť.  Tento Pán, ktorý na tretí deň podľa Písiem vstal z mŕtvych, sa prihovára aj nám, podobne ako sv. Františkovi: „Oprav môj rúcajúci sa dom. Aspoň kúsok z neho.“
Stav, v ktorom sa nachádza svet i Cirkev na prahu tretieho tisícročia od príchodu Božieho Syna, nás napĺňa obavami a úzkosťou. Každodenná existenčná neistota, všeobecný chaos, egoizmus väčšiny bohatých,  núdza chudobných, plač sirôt živých rodičov, všeobecná spoločenská demoralizácia, rozklad rodín, zosvetštenie množstva duchovných, znaky nejednoty vo vnútri Cirkvi, to všetko nás môže napĺňať obavami či priam bezradnosťou. Doba, ktorú žijeme, nám nápadne pripomína dobu sv. Františka. Ako však výjsť z tohto bludiska?
Svätý Rok je jedinečnou šancou prežiť to Františkovo nadšenie a zápal pre obnovu Božieho príbytku, pre obnovu Cirkvi. Cirkev je stavba postavená z jednotlivých tehál, ktorými sú jej členovia. Ak sa rúca, ak padá omietka, vypadávajú okná, je to spôsobené tým, že jej jednotlivé tehly povoľujú, praskajú, rozpadávajú sa...
Skúsme teda, verní Kristovej výzve, v tomto Svätom Roku začať „generálnu opravu“ rúcajúceho sa Božieho príbytku - Cirkvi. Skúsme povymieňať vlastné tehly narušené našou sebeckosťou, pohodlnosťou, uzavretosťou pred Božím pôsobením a pred potrebami našich bratov a sestier, nahradiť ich tehlami zosilnenými sviatosťami obnovenou vierou, nádejou a láskou. Skúsme naše tehly stále zosiľňovať dobrými skutkami, ktoré by v Svätom Roku mali byť v našom živote ešte viac viditeľné ako doposiaľ.
Našu „generálnu opravu“ zverme skúsenému „stavbyvedúcemu“ - našej Nebeskej Matke. A nezabudnime na Skalu, ktorá celú stavbu drží pokope a ktorá ju stmeľuje. Túto Skalu - Petra dnešných dní, by mnohí aj vo vnútri Cirkvi najradšej nahradili „modernejším“ stavebným materiálom nápadne pripomínajúcim podklad, ktorý použil na stavbu svojho domu nerozumný muž z evanjeliového podobenstva.
Radosť z opravy a hojnosť milostí spojených s týmto Svätým Rokom Vám želá
Dariusz Żuk-Olszewski