Ružencové rozjímania

1. Zvestovanie.

Tajomná chvíľa, v ktorej sa odohrala najväčšia udalosť v dejinách. Nový začiatok. Pohľad Syna na zem. Na nás! A poslušnosť človeka, ktorá rozhoduje o všetkom. Jednoduché vyrieknutie Fiat:  Toto je stretnutie zeme a neba. Neprestajne okusujeme naše vlastné zvestovania. Občas šťastné, niekedy však strašné. Nech nás toto prvé tajomstvo utvrdzuje v neprestajnom hovorení „áno“.
 

2. Navštívenie.

Povedzme o našom šťastí Bohu, lebo len On ho môže pochopiť. Magnificat! Príjmime Máriu do svojho srdca. Naučme sa tak prijímať návštevy ako aj navštevovať, napríklad aj pomocou listu či telefónu. Modlime sa za všetkých tých, ktorí navštevujú nemocnice, väzenia, starých a osamelých ľudí.
 

3. Narodenie.

Nevyčerpateľný prameň rozjímania o Vtelení.  Boh sa stal naším bratom, ba stal sa naším životom... Vianoce, tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom a zbožstveného človeka.
 

4. Obetovanie Ježiša v chráme.

Pokojná dôstojnosť chudoby. Dve hrdličky a Dieťa obetované Otcovi. Poslušnosť, ktorá nás vovádza do vôle Božej. Láska, ktorá všetko mení. Ale cez toto radostné Tajomstvo presakuje predpoveď bolesti. Mária nás neuchráni pred nebezpečenstvami, ale ukáže nám, ako uprostred nich žiť!
 

5. Nájdenie Pána Ježiša v chráme.

 Duchovné odcudzenie. Kde je ten Ježiš, ktorý sa zdal tak blízky? „Nepochopili“ hovorí Lukáš o dvojakom znepokojení rodičov: pre stratu svojho Dieťaťa a pre nájdenie Ho tak veľmi zmeneného... Jedného dňa nájdeme Jeho citeľnú prítomnosť v inom jase. On tam bude a už nikdy nestratíme Toho, ktorého sme tak dlho hľadali.

6. Modlitba v Getsemanskej záhrade.

Je to možné? Boží Syn padá na tvár. Zaliaty krvavým potom hrôzy a strachu, unavený nesením toľkých hriechov ľudí a ich trápení. Hodina nepredstaviteľného trápenia.... Otče, nie moja vôľa, ale Tvoja. Nech v tomto desiatku prijdú k Ježišovi všetci utrápení najhorším nepokojom, veľkým utrpením, pokušením odísť od Boha, ktorý nás miluje. Musíme veriť v Jeho lásku napriek všetkému.
 

7. Bičovanie.

Nemôžem zniesť myšlienku, že Ježiš podstúpil také strašné mučenie. Osmelil som sa však priniesť sem svoje vlastné trápenia. Modlím sa za všetkých tých, ktorí sú mučení, morálne bičovaní. Pane, pre odvahu, ktorú si mal pri úderoch, daj  trpiacim toľko sily, aby nepodľahli.
 

8. Korunovanie tŕnim.

Ježišovi sa vysmievali a na hlavu Mu kládli tŕňovú korunu. Potom sa k tomu pridali aj posmešky vojakov. Mohli sa ho však dotknúť? Akú môžme dať odpoveď Tomu, ktorý priniesol lásku?! Našou odpoveďou počas tohto desiatku by mala byť nenávisť ku všetkému, čo je v nás pýchou, prázdnotou, zádrapčivosťou, poľutovaniahodnou podráždenosťou. Ježišu, osloboď nás od zlých myšlienok: závisti, žiaľu nad nedocenením, ponížením pre chybu alebo výsmechom pre nevedomosť.
 

9. Krížová cesta.

Hľa cesta v Jeruzaleme. Idem za Tebou Pane. Vidím aký si vyčerpaný, ako padáš a vstávaš, no nachádzaš sily, aby si povedal plačúcim ženám: „Plačte nad sebou“. Mal by som zaplakať nad vlastnou zbabelosťou, lenivosťou, nad svojím odmietnutím niesť kríž. Snažím sa byť blízko Márii, ktorá to všetko videla a pozdvihovala Ťa na duchu svojou odvahou. Neprosme Ježiša, aby nás oslobodil od kríža, ale o to, aby sme mali silu niesť ho a vstať toľkokrát, koľkokrát to bude potrebné. Prosme ho, aby nás naučil pomáhať všetkým tým, ktorí už nemôžu uniesť priťažký kríž.
 

10. Ukrižovanie a smrť na kríži.

Nechápem. Stojím vedľa Márie, ktorá  tiež ešte nemôže všetko pochopiť, no ktorá väčšmi ako kedykoľvek prijíma tak veľké tajomstvo: utrpenie a smrť, vďaka ktorým Mesiáš spasil svet. Prijímame Máriu ako Matku... Matiek, ktorá nás prosí, aby sme uverili vo Vykúpenie a mali účasť na ňom najlepšie ako dokážeme. Slovami i skutkami, trpezlivosťou, ktorú nám darúva Ježiš na kríži. Ježiš prijal svoj kríž, aby sme mohli spraviť posledný krok, ktorý nás delí od Neho. Keby Ježiš neprešiel túto cestu, zostal by ďaleko od nás.
 

11. Zmŕtvychvstanie.

Obrovskou  milosťou, ktorú môžeme čerpať z tohto tajomstva, je uvedomenie si, že náš život je paschou i novým nájdením takmer zabudnutej pravdy: smrť bude premenená na zmŕtvychvstanie. Naučme sa prijímať smútok: smútok v doslovnom význame, ale aj prerušenie priateľstva... zhoršenie životnej situácie, narodenie postihnutého dieťaťa, ochorenie na rakovinu, nezamestnanosť. Príjmime toto všetko nie ako koniec života, ale ako volanie o iný život. Môžme si pomyslieť:  to sa iba tak ľahko hovorí. A predsa jestvuje milosť zmŕtvychvstania. Ono nám dáva motiváciu k modlitbe, posiľňuje vieru a nádej. Treba za každú cenu prekročiť hranicu, príjsť až k znameniu iného života a zaslúžiť si moc Zmŕtvychvstania (por. Flp 3, 10).
 

12. Nanebovstúpenie.

Tajomstvo vzostupného významu. Existuje ešte čosi v ľudskom živote okrem  práce a pozemských starostí. Náš život nepozostáva iba z radostí a smútkov. Patrí k nemu aj tá posledná udalosť: návrat k Bohu. Ježiš odišiel, aby sa spojil s Otcom a čaká na nás v tom poslednom tajomstve Boha. Večný! Radosť bez najmenšieho pocitu bolesti, bez pocitu akéhokoľvek nebezpečenstva. Vari by sme sa chceli zrieknuť týchto chvíľ plných nádeje?
 

13. Zoslanie Ducha Svätého.

Mária medzi apoštolmi. Nakoniec pochopili, kým je ten Ježiš. Ona tiež pochopila kým je Jej neobyčajný Syn. Aj my to môžme pochopiť vďaka Nej. Boli sme obdarení  veľkým svetlom. Musíme ho premeniť na také svetlo, v ktorom by sme mohli žiť spolu s Ježišom. Náš život bude taký istý, ale budú v ňom prítomné slová, ktoré nás privádzajú k blížnym: „Choďte do celého sveta“. Do celého sveta, ktorý sa začína v našom dome, v našej práci.
 

14. Nanebovzatie.

Mária veľkej nádeje, ale tiež očakávania. Ona nám ukazuje, ako máme žiť tu na zemi a pritom stále pamätať na večnosť. Kristus stojí pred našimi dverami. Neklope, aby sa s nami naobedoval, ale aby nás vzal so sebou, tam, kde budeme môcť uzrieť plnú slávu Márie. V deň Máriinho Nanebovzatia v Nej objavujeme svetlo našej plnosti: tajomstvo toho, čo bude naším vlastným vstupom do slávy.
 

15. Korunovanie Matky Božej.

Mária nevoviedla Božieho Syna do svojho domu, do svojho života a tela. To Duch ju voviedol do Ježišovho sveta. Nejestvuje kult iba samotnej Márie - Kráľovnej akéhosi imaginárneho kráľovstva. Jestvuje jedine kult Márie v službe Ježiša. Ona nás učí, ako prijať Jeho lásku a takto sa stáva Kráľovnou, ktorá privádza k svojmu Synovi. Ak sa modlíme k Márii, ak spievame hymny na Jej počesť, a v našich myšlienkach, v našom speve a ruženci nie je prítomný Ježiš, znamená to, že v skutočnosti naše Zdravas Mária neadresujeme Márii. Ona je kráľovnou nášho života naplneného Ježišom. Áno, Mária bola korunovaná, ale v Kráľovstve Krista - Kráľa.
 
podľa časopisu „Apostolstwo chorych“ s použitím úryvkov knihy André Seveho:“Patrzę na Ciebie“