Sv. Vincent Pallotti

Vincent Pallotti žil v Ríme v prvej polovici XIX. storočia. Bol obyčajným kňazom, plným apoštolskej horlivosti, mužom veľkých túžob a mystikom ponoreným v Bohu. Stal sa inšpirátorom mnohých historických udalostí. Jeho úsilie o oživenie viery a roznecovanie lásky medzi členmi Božieho ľudu nadobudlo konkrétnu formu v Združení katolíckeho apoštolátu, ktoré založil v r. 1835.

Vincent Pallotti nie je len veľkým svätcom XIX. storočia, ale si nepochybne zaslúži aj titul „moderný svätec“, lebo jeho plány a túžby sa dnes stali omnoho zrozumiteľnejšie a pútavejšie a jeho svätosť príťažlivejšia a hodná nasledovania.
Narodil sa 21. apríla 1795 v Ríme, kde prežil celý svoj život. Zomrel 22. januára 1850.
V druhej polovici XIX. storočia bolo o ňom  napísané veľa. Nazvali ho apoštolom Ríma. Už za života ho mnohí jeho súčasníci považovali za svätca.
Hoci Vincent Pallotti žil len päťdesiat rokov, jeho život a činnosť podnietili nové diela, ktorých vplyv na apoštolát Cirkvi bude trvať niekoľko storočí. Oslobodený od zaužívaných šablón svojej doby vstúpil do svojho storočia s novými myšlienkami, veľkými túžbami a ideálmi.
Dynamizmus života Vincenta Pallottiho zastavuje dych. Malé zrniečko jeho života sa rozrástlo na mohutný strom tisícročia. Pallotti budoval mostík vedúci do budúcnosti. Jeho veľké túžby - to nebola mŕtva veda, ani nemenný systém, ale živý Ježiš.
To, čo vykonal Vincent Pallotti počas 32 rokov svojej kňazskej činnosti,  sa dnes zdá neuveriteľné. Jeho fantázia mu dala obrovskú silu, odvahu, ktorá vzbudzovala zrelú lásku k Ježišovi Kristovi. Bol pastierom duší a učiteľom, rektorom a profesorom, spovedníkom a lekárom duší, verejným činiteľom a ochrancom bezbranných robotníkov, hovorcom a kazateľom, profesorom teológie, starostlivým a dobrotivým opatrovníkom vojakov, väzňov a chorých, priateľom chudobných ľudí, spovedníkom pápežov a kardinálov, nadšeným propagátorom misií, kňazom, ktorý sa ponáhľal pomôcť chudobnému dedinskému ľudu, organizátorom večerných škôl, remeselníckych cechov, vedúcim združení, iniciátorom úverových spolkov a pouličným katechétom, sprostredkovateľom medzi kňazmi a laikmi, vysvetľovateľom znamení čias, zakladateľom rehoľných spoločností.
 

Program Vincenta Pallottiho

Ako prenikavý výkrik viery môžme dnes vnímať program, ktorý v žiare veľkého zápalu Vincent vyjadril slovami:
„Chcel by som sa stať pokrmom, aby som nasýtil hladných, odevom, aby som zaodel nahých, nápojom, aby som občerstvil smädných, utišujúcim liekom, aby som posilnil žalúdok slabých, jemným páperím, aby som priniesol úľavu oslabeným a unaveným, liekom, prinášajúcim zdravie, aby som zastavil nemoc chorých, skaličených, chromých, nepočujúcich a nemých, svetlom na osvietenie nevidiacich na duchu a tele, životom, aby som všetko mŕtve stvorenie nanovo povolával do života Božej lásky.“
 

Apoštol Ríma

Vincent Pallotti ako kňaz nebol služobne začlenený do Rímskej diecézy. Žil zo skromných príjmov rodičov. Slúžil tam, kde sa mu to zdalo najpotrebnejšie. Cenil si stretnutia s ľuďmi. Vychádzal im v ústrety. Každý človek bol preňho dôležitý. Bol solidárny s každým, koho stretol. Radoval sa s radujúcimi, plakal s plačúcimi. Na cestách svojho života sa stretával aj s ľuďmi z najchudobnejších vrstiev. Chorí a zanedbaní, otrhaní a žobrajúci, vysmievaní a ohrození, vojaci a väzni, zúfalí a padlí, pijani a hriešnici poznali v ňom veselého a dobrého kňaza. Vo všetkých vzbudzoval dôveru a vieru vykúpenia v Kristovi. Jeho pastoračná práca bola spontánna, plná vynaliezavosti v obetovaní sa na uliciach a námestiach. Chcel byť pre všetkých evanjeliovou poľnicou a všetkých chcel obdarovať priateľstvom a Božou láskou. Vincent Pallotti sa stal známy v celom meste. Nazývali ho „apoštolom Ríma“, „svätcom mesta“.
Možno to bude znieť v našich ušiach akosi módne, no môžme skonštatovať, že jeho príklad je nevyhnutnou potrebou. Na uliciach a námestiach, na staniciach i v centrách miest a dediniek čaká Kristus na naše ruky.
 

Svätec, ktorý predbehol svoju dobu

Od nepamäti sa  teológovia i  veriaci ľud zaoberali všemohúcim Bohom. Vincent Pallotti nepochybne predbehol tradičnú teológiu, keď za stredobod svojho života staval Boha, ktorý je Láska.
Stále ešte čakáme na celistvý prístup teológie, ktorá by stála na  podstatnom princípe Božej lásky, ako to ukázal František Saleský, na učenie ktorého sa Vincent Pallotti mnohokrát dovolával. Táto svätcova túžba nebola ešte úplne uskutočnená.  „Kristova láska nás pobáda“ - tieto slová sv. Pavla prenikli do hĺbky celého života Vincenta Pallottiho. Skutočne  milovať znamená uskutočňovať na zemi kúsok večnosti.
Láska urovnáva naše viny a zakrýva naše hriechy. Účinky milosrdenstva - sedem pre dušu a sedem pre telo - sú úlohou a oslobodením, radosťou a pokojom lásky. Vincent Pallotti ich dôsledne uskutočňoval vo svojom živote, v práci.
 

Apoštolát podľa sv. Vincenta Pallottiho

Jednou z najdôležitejších vízií Vincenta Pallottiho bola vízia apoštolátu. Chápal ho ako „obnovenie viery a roznecovanie lásky u všetkých členov Božieho ľudu, ako  šírenie viery a lásky na celom svete“. Apoštolát je angažovanie sa v  Božích veciach, starosť o šírenie Božieho kráľovstva, je vyjadrením zodpovednosti za blížneho.
Vincent Pallotti ukázal apoštolát, ktorý nebol už chápaný iba ako úloha výlučne pre duchovných, ako bol po stáročia praktizovaný. Vrátil predstave o apoštoláte jeho pôvodné poslanie a bol veľkým propagátorom a zástancom misijného povolania všetkých veriacich. Posledný koncil nás o tom  znova poučil a potvrdil oprávnenosť veľkých túžob nášho svätca z minulého storočia.
Svätcove ciele neboli nízke. Chcel priviesť k Bohu celý svet. Odvážne načrtol ťažko uskutočniteľné plány, rozdelil celý svet na polia apoštolskej činnosti, aby vďaka tomu ľahšie zapaľoval Boží oheň.
V roku 1835 dozrela u Vincenta Pallottiho myšlienka  „Katolíckeho apoštolátu“. Účasť všetkých kresťanov na ňom sa má stať normálnou a všeobecne prijatou vecou. To isté povedali neskôr aj pápeži Ján XXIII. a Pavol VI. Neskoršie diela Cirkvi, aktuálne aj v dnešnej dobe, vychádzajú z tých istých pohnútok a opierajú sa o ten istý model apoštolskej práce.
 

Smrť a kanonizácia Vincenta Pallottiho

V oktáve Zjavenia Pána r. 1850 Vincent Pallotti počas spovede vložil svoj vlastný plášť na ramená úbožiaka, ktorý sa triasol od zimy pri jeho spovednici. Sám prechladol. Prudký zápal pohrudnice zapríčinil smrť. Zomrel 22. januára 1850.
Z ľudského pohľadu zomrel priskoro.  Veď nemal ani 55 rokov. Smrť zmarila jeho veľké plány a túžby a veľkodušné činy jeho srdca a ducha. Svojím nespočetným spolupracovníkom však zanechal sľub:
„Táto spoločnosť bude požehnnaná a  rozrastie sa. Hovorím to preto, že mám nielen dôveru, ale istotu“.
V XX. storočí sa dielo Katolíckeho apoštolátu rozrástlo a stalo sa  skutočným nástrojom evanjelizácie vo svetovom meradle. Pápež Pius XI. postrehol veľký význam myšlienok Vincenta Pallottiho a vyzdvihol ich jedinečnosť. Pápež Pius XII. určil jestvujúcej Spoločnosti v rámci združenia Diela spoločnosti kňazov a bratov názov: Spoločnosť katolíckeho apoštolátu. V roku 1950, presne sto rokov po svojej smrti, bol Vincent Pallotti  započítaný medzi blahoslavených. Druhý vatikánsky koncil potvrdil jeho hlavné myšlienky. Vincenta Pallottiho kanonizoval pápež Ján XXIII. počas trvania Koncilu v r. 1963. Táto udalosť bola čímsi viac ako len vyznamenaním a uznaním osobnosti Vincenta Pallottiho. Bolo to znamenie a program pre celú Cirkev.  V súvislosti s tým pápež Pavol VI. mohol skonštatovať: „Vincent Pallotti bol zvestovateľom budúcnosti... Takmer o storočie predbehol prichádzajúcu skutočnosť. Práve v ľuďoch, žijúcich vo svete, doteraz pasívnych, ospalých, bojazlivých a neschopných vyjadriť sa, je skrytá veľká energia služby dobru. Svätec zaklopal na svedomie svetských ľudí, ako sa klope na dvere.“ (Frascati, 1.septembra 1963)
Svätci sú odrazom Boha a ukazujú cesty vykúpenia, ktoré majú nadčasový význam.
Vincent Pallotti je dnes ešte aktuálnejší ako kedykoľvek predtým.
„Prišiel som navštíviť toto miesto a túto Spoločnosť, pretože moje osobné udalosti boli poprepletané mnohými a dôležitými stretnutiami s duchovnými synmi sv. Vincenta Pallottiho. Wadowice - moje rodné mesto - sú kolískou poľských pallotínov. Moje kontakty s nimi boli častejšie v období mojej mladosti a osobitne počas mojej kňazskej a biskupskej služby.
Okrem toho s týmto miestom a s touto Spoločnosťou ma spája ešte zvláštna skúsenosť.
Nie bez pohnutia a vďačnosti si spomínam na ďaleký deň roku 1946, keď ma ako mladého kňaza, ktorý prišiel do Ríma prehĺbiť svoje štúdiá na pápežských vysokých školách, prijala táto Spoločnosť. Napriek tomu, že pobyt netrval veľmi dlho, stačil na to, aby som nezabudol na ovzdušie bratskej pohody, v ktorom som si mohol oddýchnuť“.
 
(Pápež Ján Pavol II., San Salvatore in Onda, 22.6.1986.)
pripravili Pallotíni na Slovensku