Old Shatterhand - autentický kresťan v literatúre Karla Maya

Kto by nepoznal duchovného otca najslávnejšieho Indiána všetkých čias - náčelníka Apačov Winnetoua a jeho pokrvného brata - zálesáka Old Shatterhanda ? Kto by nezatúžil cválať prériou na divokom mustangovi, loviť bizóny, ochraňovať spravodlivých a trestať zloduchov ?

Veľký mystifikátor a talentovaný rozprávač menom Karl May sa narodil v roku 1842 v saskom Ernstthale. Krajná chudoba a nezdravá výživa spôsobili, že do svojich piatich rokov bol úplne slepý. Pod vplyvom neuveritel’ných príbehov, ktoré mu rozprávala stará mama, si vytvoril svoj vlastný vnútorný svet. Práve v tom (podl’a jeho vlastných slov) tkvie tajomstvo jeho neskorších literárnych úspechov. Podarí sa mu vyzdraviet’ a otec ho zapíše do školy. Z handicapovaného diet’at’a sa „vykľuje“ talentovaný žiak, ktorý skončí v štrnástich rokoch školu s výborným prospechom. Chce sa stat’ lekárom, ale pre nedostatok financií začína študovat’ vo Waldenburgu za učiteľa. Prístup k chudobnému mladíkovi je zo strany študentov i profesorov veľmi chladný a tvrdý. Po štúdiách pracuje ako pomocný učiteľ, avšak je obvinený z údajnej krádeže a zatknutý. Doživotný zákaz výkonu povolania a sedem rokov väzenia ( za krádež sviečok a biliardových gulí) - to sú pomerne tvrdé tresty, avšak plne vystihujú dobu, v ktorej Karl May žil. Vo väzení si opät’ vytvára svoj vlastný svet, kde je zlo tvrdo potrestané a pravda vždy zvít’azí - začína literárne tvorit’. Za dobré správanie je predčasne prepustený. Po uverejnení prvej poviedky „Old Firehand“ sa stáva časopiseckým redaktorom u Münchmeyera v Drážd’anoch. Publikuje i v katolíckom časopise „Deutscher Hausschatz“. Príbehy z Divokého západu i Orientu rastú ako huby po daždi a z neznámeho „pisálka“ sa stáva slávny spisovatel’. Zanietene a tvrdo pracuje. Zrejme komplex menejcennosti z mladosti spôsobí, že autor stráca zmysel pre realitu (tvrdí, že navštívil všetky spomínané krajiny, prežil všetky dobrodružstvá a ovláda 1 200 jazykov). Sám sa vyhlasuje za hrdinu svojich príbehov - Old Shatterhanda. Spomínané krajiny navštívi oveľa neskôr, avšak iba ako turista. Nezabudne na roky biedy a rozdáva tisícky mariek napr. na štipendium pre študentov z chudobných rodín. V roku 1911 t’ažko ochorie a o rok neskoršie zomiera vo svojej vile „Shatterhand.“
Jeho dielo odmietajú fašisti (pre rovnoprávnost’ rás) i komunisti (pre prezentáciu Boha). Aj tak je však najčítanejším nemeckým autorom. Pozitívne posolstvo je zakomponované v brilantne vyrozprávaných príbehoch, ktoré sme „hltali“ my a dúfajme, že budú i naše deti. Medzi „hrdinami“ súčasných slaboduchých literárnych i filmových diel nám postavy Old Shatterhanda a Winnetoua žiaria ako jasné hviezdy na nočnej oblohe. Na popularite im pridalo i filmové spracovanie v šesťdesiatych rokoch (Poklad na Striebornom jazere, Winnetou I,II,III, Medzi supmi a pod.). Postava Old Shatterhanda je vyjadrením svetonázoru samotného spisovateľa. Tento odvážny a šľachetný zálesák je totiž krest’an ! V prvom diele knihy „Old Surehand“ je veľmi brilantne spracovaný rozhovor o Bohu medzi Old Shatterhandom a neveriacim Old Wabblom (str. 215 - 217, vyd. Mladé letá 1967 ). Podobne v knihe „Vianoce“ ( vyd. Don Bosco 1994) hovorí Karl May ústami Old Shatterhanda o svojej viere v Boha ( str. 81, str. 290 - 293) a rázne odmieta pomstu (str. 295). Dokonca jeho pokrvný brat - Winnetou zomiera ako kresťan s modlitbou k Panne Márii na perách. Po smrti tohoto obetavého Indiána sa Old Shatterhand vydáva do ďalekého Orientu už ako Kara ben Nemsi. Aj tu vystupuje ako kresťan - v poviedke Es Ssabbi (Prekliaty) utvrdzuje vo viere svojho tureckého priateľa, ktorý napriek otcovmu prekliatiu zostáva kresť’anom:
„Len ďalej verne vytrvaj! Nebeský Otec nekonečne prevyšuje otca telesného. Božia láska ti vynahradí pozemskú, ktorú si stratil.“ (Čarodejnica Durimeh, str.13 ). Rozlúčim sa myšlienkou Old Shatterhanda (a či Karla Maya) o obdarovávaní:
„Kto však napriek svojej biede a bez rozmýšľania dá všetko, čo má, ešte biednejšiemu, ten to nikdy neoľutuje a vždy bude vedieť čokoľvek obetovať. Jeho srdce ostane dobrej veci vždy otvorené, a to je nádherný Boží dar. Ani najťažšie životné skúšky ho oň nepripravia.“
( Vianoce, str. 93, vyd.Don Bosco 1994 ).
 
Miroslav Deglovič