Cirkevná či skôr Božia „Dvorana slávy”

Svätí sú tí mužovia a ženy, ktorí žili a žijú ako blízki Boží priatelia, tak na zemi ako i v nebi. Veľmi málo obyvateľov neba je v súčasnosti kanonizovaných (alebo, ak chcete, vyhlásených za svätých), lebo Cirkev veľmi starostlivo zvažuje, koho vyhlási za svätého, pretože ten má vznešenú úlohu byť vzorom nám, ktorí ešte zápasíme na zemi. Svätí sú tí, ktorí napriek všetkému zachovávali Božie zákony a snažili sa byť s Ním v čo najužšom vzťahu. Evanjelium je ich životné pravidlo a blahoslavenstvá sú ich osobné profily.

 

Zápasili - podobne ako my

Svätí pochádzajú zo všetkých spoločenských vrstiev, mali rozličné výzory, rozličné postavy, podobne ako my. Niektorí boli dôstojní, iní vyslovene smiešni. Všetci boli Kristovými nasledovníkmi, každý postavený na svoje miesto vo svojom čase. Podobne ako my prechádzali obdobiami depresií a skúšok, ale udržiavali vedomie Boha vo svojich životoch, či skôr žili v Bohu.
Jedna vec je o svätých istá: namáhali sa až do krajností v hlbokej túžbe podniknúť niečo nové pre Boha a v tejto námahe boli častokrát priam kaskadérmi. K ich charakteristike neodmysliteľne patrí veľkodušnosť, priamočiarosť a nadšenie. Ich životopisci zriedkavo hlbšie zachytávajú roky ich hľadania cesty k svätosti, objavovania toho, čo Boh naozaj chce a veľkosť pokušení, ktoré na nich doliehali.
Predstavme si, že nám raz Ježiš spätne premietne naše časy a chvíle, keď sme čítali Evanjelium a svätí, ktorí zápasili podobne ako my, nám dodajú odvahu nasledovať Ho až na smrť. Potom nikdy nezabudneme, že Ježiš nám bol vo všetkom podobný okrem hriechu. Som presvedčený, že mal svoje obľúbené jedlá, mal rád sviatky a bol hrdý na svoje tesárske remeslo. Týmito skutočnosťami sa Boh neumenšuje, ale práve naopak. Tým, že sa delí o naše ľudské skúsenosti, stáva sa v našich očiach ešte väčší a vznešenejší.

 „Hviezdy” viery

Ľudia kanonizovaní Cirkvou sú súčasťou „dvorany slávy”, t. j. sú príkladom kresťanského života, inšpiráciou, ktorá nám pomáha. Na konci Vyznania viery hovoríme: „Verím ... v spoločenstvo svätých. ” Pripomíname si, že všetci sme na jednej lodi, na lodi Petrovej. Neprosíme o ich príhovor preto, že nemôžme ísť k Bohu priamo, nie preto, že je veľmi zaneprázdnený, nie preto, že by sme neboli v Jeho očiach dôležití, ale preto, lebo máme príbuzných, blízkych duchovných bratov a sestry.
Uctievame všetkých svätých s ich čnosťami a obetavou láskou, ale aj s ich nedokonalosťami, nervozitou, smiešnosťami a slabosťami, pretože počúvali Božie Slovo a uchovávali ho vo svojich srdciach. Nepodľahli zlu v súkromí ani v spoločnosti, ale premáhali zlo. Napriek problémom a ťažkostiam v živote vedeli, že nebeská radosť je skutočná radosť, ktorá nikdy nepominie.

Ako sa svätí stali svätými

Kanonizačný proces potvrdzuje, že kanonizovaná osoba je skutočne v nebi a je to osobnosť hodná nasledovania. V tomto procese Cirkev najskôr zisťuje pred Bohom čnosti a hodnovernosť  zázrakov pripisovaných orodovaniu svätého. Nemalú úlohu tu zohráva tzv. „diablov advokát”, ktorý si má všimnúť každú chybu a nedostatok v osobe, o ktorej sa vedie kanonizačný proces i v samotnom procese. Ale všetky sily a slabosti kandidáta  posudzuje aj každý člen komisie.
Zázraky sú v tomto procese veľmi dôležité, pretože Boh ich nekoná na príhovor nehodných osôb. Samozrejme, nemôžme zabudnúť, že zázrakmi Boh upozorňuje na svoju božskú silu.
Kanonizačný proces sa začína na miestnej úrovni, keď je svätosť danej osoby dokazovaná a potvrdzovaná dôveryhodnými ľuďmi. Neskôr Rímska kongregácia pre svätorečenia vyhlási hrdinskosť čností kandidáta na svätorečenie.  Vtedy pápež vyhlási dotyčného či dotyčnú za „ctihodného”, resp. „ctihodnú”, pretože žil či žila  čnosti viery, nádeje a lásky na hrdinskej úrovni.
Pápež môže vždy podmienky procesu upraviť či dišpenzovať od niektorých jeho častí , vo všeobecnosti postačuje jeden zázrak pre blahorečenie a druhý zázrak pre svätorečenie.

Ako sa nám stali blízki

Prvými svätými, ktorých si kresťania uctievali, boli samozrejme Panna Mária, Apoštoli a biblické postavy, ako napr. Mária Magdaléna. V tom čase  si veriaci začínali uctievať miestnych mučeníkov, ktorí boli umučení v oblasti, kde žili. Časom k nim pripočítali panny a vyznavačov (ktorí neboli umučení, ale svojím hrdinským životom vydávali svedectvo o Kristovi). „Martyrológia boli  zoznamy, týchto rozmanitých svätcov a svätíc, obohatené životopisnými údajmi. Vtedy ešte neboli kanonizačné procesy, ako ich poznáme dnes. Jedinou podmienkou ich uctievania bola popularita svätých. V tých časoch boli pozostatky alebo relikvie svätých uchovávané ako silná pomoc v boji so zlom.
Uctievanie Panny Márie sa najskôr udomácnilo na kresťanskom Východe, no čoskoro bolo prijaté i na Západe. Para  lely medzi životom Pána Ježiša a Panny Márie podmienili vznik nových sviatkov: Zvestovanie, Narodenie, Zjavenie Pána, Nanebovstúpenie, sviatok Krista Kráľa. Všetky tieto sviatky majú svoj doplnok v mariánskych sviatkoch. Obidve skupiny sviatkov sa zachovali podnes, lebo veľmi dobre približujú aj ľuďom dnešných čias dejiny spásy.

Ako sa stali patrónmi

Okolnosti, ktoré prispeli k vyhláseniu toho či onoho svätého či svätej za  patróna niektorej skupiny ľudí či nejakého územia, sú častokrát veľmi zaujímavé a častokrát priam humorné.
Sv. Klára odvrátila útok Saracénov na svoj kláštor v Assisi zjavením sa v okne, po čom boli útočníci prinútení stiahnuť sa. Priniesla Najsvätejšiu Sviatosť, ktorá vyžarovala takú silu, že  nepriateľské vojsko sa dalo na ústup! Vďaka tejto udalosti bola neskôr vyhlásená za patrónku televíznych divákov, aby ich naučila chcieť vidieť Ježiša aj v „obrazovke”, používať tento moderný masovokomunikačný prostriedok pri ohlasovaní Evanjelia.
Sv. Apolónia bola umučená tým, že jej vybili a vylomili všetky zuby. Zvyčajne je vzývaná zubnými lekármi a ich dlhodobými pacientmi. Súčasný pápež vyjadril pochybnosti o pravosti všetkých relikvií - zubov sv. Apolónie a dal ich všetky poslať do Ríma. V záujme historickej pravdy musíme skonštatovať, že sa zozbieralo obrovské množstvo zubov, ktoré jej mali údajne patriť.
Sv. Anton Paduánsky bol od nepamäti pokladaný za „doručovateľa” dávno stratených listov, čo mu vyslúžilo titul patróna poštových zamestnancov. Možno jedine on nájde mnohé naše listy „uschované” na pošte. Nábožné osoby v anglicky hovoriacich krajinách zvyknú  svoje listy označovať na obálke tromi písmenami: S.A.G. (St. Anthony, Guide!), čo v slovenčine znamená: „Svätý Anton, sprevádzaj!”
Domáce gazdinky sa obracajú s prosbami o pomoc k sv. Marte, sestre Márie a Lazára z Betánie, ktorá hostila Ježiša počas Jeho verejného účinkovania. Keď sa Marta sťažovala Ježišovi, že ju jej sestra Mária nechala so všetkými starosťami samu, Pán ju pokarhal, že je  príliš pohltená domácimi starosťami. Napriek tomu, či vďaka tomu je sv. Marta sympatická pre mnohé domáce gazdinky.
Sv. Jozef Cupertino, ktorý sa často vznášal nad zemou v prítomnosti nespočetných svedkov, keď počul meno Ježiš alebo Mária, si vyslúžil titul patróna pilotov a leteckých cestujúcich. Pretože apoštol a evanjelista Lévi, čiže Matúš, bol pôvodne vyberačom daní, mýtnikom, neskôr sa  stal  patrónom účtovníkov, colných úradníkov a agentov, bankárov a  - daňových kontrolórov!

Iní patróni v Dvorane slávy

Patrónmi starých rodičov sú samozrejme Joachim a Anna, rodičia Panny Márie. Ich mená sa nám zachovali prostredníctvom tradície, nie prostredníctvom dokumentov. Sv. Jozef je vzývaný robotníkmi všetkých remesiel, nielen tesármi. Je tiež patrónom dobrého rodinného života a šťastnej smrti, pretože nepochybne zomrel vo fyzickej prítomnosti Ježiša a Márie.
Sv. Anton Pustovník  si na púšti vlastnoručne zhotovil prístrešok  z rohoží a prútených košov, vďaka čomu  sa stal patrónom košíkarov.
Ľudia, ktorí si na živobytie zarábajú umývaním riadu, si za svojho patróna zvolili sv. Bonaventúru. Keď mu pápežský legát priniesol  kardinálsky klobúk, Bonaventúra mu odkázal, aby ho nechal na strome, kým nedoumýva riad po obede.
Sv. Hubert je patrónom poľovníkov, pretože podľa legendy sa obrátil počas poľovačky, keď uvidel obraz ukrižovaného Krista medzi parohami jeleňa.
Sv. Lukáš Evanjelista je vzývaný umelcami, pravdepodobne nie preto, žeby bol maliarom, ale preto, že prvé dve kapitoly jeho evanjelia krásne „maľujú” obraz Ježišovho detstva.
Sv. Helena, matka Konštantína Veľkého, je pokladaná za patrónku barmanov a hostinských, pretože Konštantínov otec stretol svoju budúcu ženu v Rímskom hostinci  v Trieri, v dnešnom Nemecku.

Boží priatelia

S množstvom osôb sa začal kanonizačný proces, no zatiaľ ešte nezaujali svoje miesto v Cirkevnej (či Božej) dvorane slávy. No nech ide o kohokoľvek, odkiaľkoľvek, z akéhokoľvek stavu, vždy je to človek, ktorý patrí medzi Božích priateľov.
Bez ohľadu na kanonizačný proces bolo  konečným cieľom ich života byť uznaný za Božieho priateľa, tak na tomto svete ako i vo večnosti.
 
Anselm Romb OFMConv., podľa amerického časopisu Militia of the Immaculata