Spoločenstvo z Bose

 Nové formy zasväteného života

Spoločenstvo bratov z Taizé je známe vari v celom svete. Preslávilo sa svojím hľadaním nových foriem zasväteného života, ktoré by pomohli modernému človeku nasledovať Krista, i svojím ekumenickým zameraním. Málokto však u nás pozná spoločenstvo z talianskeho Bose, ktoré vzniklo ako reakcia na duch obnovy prijatý II. Vatikánskym koncilom. Členmi tohto spoločenstva sú muži i ženy, ktorí v sebe objavili dar povolania a ako odpoveď na Ježišovu výzvu opustili všetko a išli za Ním.

 

Začiatky

Počas II. Vatikánskeho koncilu sa skupina študentov z Turína pod vedením Enza Bianchiho stretávala každý pondelok podvečer na spoločnom čítaní Písma, uvažovaní o aktuálnych udalostiach a diskutovaní o práve vychádzajúcich koncilových textoch. Členmi skupiny boli nielen katolíci, ale aj valdénci a baptisti. Vždy o 19.00 spievali spoločne Liturgiu hodín. Každý štvrtok sa katolícki členovia spoločenstva stretávali na svätej omši.
Ku koncu štúdia niektorí členovia začali uvažovať nad tým, ako by mohli pokračovať v činnosti spoločenstva. Postupne v nich dozrievalo povolanie k spoločnému rehoľnému životu.
Ako sídlo budúceho „opátstva” si zvolili Bose neďaleko Mognana. Je to chudobný kraj, tak trochu „Pánu Bohu za chrbtom”. V decembri 1965 sem ako prvý prišiel Enzo Bianchi. V roku 1967 tu niekoľko členov turínskej skupiny strávilo pár mesiacov, aby pomohli obnoviť opustený románsky kostolík sv. Sekunda.
Prvé roky budovania komunity neboli pre br. Enza jednoduché. Trápila ho samota, ťažké životné podmienky v opustenej dedine. K tomu sa pripojilo ešte nepochopenie miestneho biskupa, ktoré sa pominulo až v lete 1968.
Počas prvých rokov budovania komunity br. Enzo chce prežiť čo najviac skúseností mníšskeho života. Odchádza preto na dlhší čas do Tamié, na horu Athos, do Taizé. Niekoľkokrát taktiež navštívi ekumenického patriarchu Atenagora v Konštantinopole.
V roku 1968 sem natrvalo prichádzajú prví spoločníci: David Attinger - evanjelický teológ z Neuchâtel, Domenico Ciardi a Marité Calloni. K nim sa v tom istom roku pridáva sr. Christianne, ktorá prišla na žiadosť br. Enza z komunity v Grandchamp. Takto vznikla zmiešaná a ekumenická komunita.
Od toho času  každé ráno, na obed a večer slávi komunita spievanú Liturgiu hodín, prijíma hostí, prehlbuje sa v znalosti Sv. Písma a mníšskej tradície.
Božie Slovo, počúvané i vyslovované v modlitbe, je ústredným bodom ich každodenného života. Veľa času venujú čítaniu  spisov Otcov ešte nerozdelenej Cirkvi a otcov východného i západného mníšstva.
Členovia komunity žijú z práce vlastných rúk. Niektorí mnísi dochádzajú za prácou.
Po počiatočných ťažkostiach mala v roku 1972 komunita už 10 členov. Zrodila sa potreba vytvoriť akýsi životný poriadok - zostaviť regulu. Jej autorom je brat Enzo. Na Veľkú noc v roku 1973 sedem prvých členov zložilo definitívne rehoľné sľuby. Dnes má komunita takmer 60 členov, bratov a sestier. Jednotliví členovia patria do rozličných cirkví: evanjelickej, luteránskej, prezbiteriánskej, valdénskej, pravoslávnej a najväčšia skupina patrí do katolíckej cirkvi. Takmer 15 rokov má komunita svoje domy v Jeruzaleme, Assisi, Ostunii a v Puglii.

Život v komunite

Mníšsky život v komunite spočíva v radikálnom žití Evanjelia Ježiša Krista. To je ústredný cieľ tejto komunity, a preto je zbytočné hľadať akýsi špeciálny cieľ spoločenstva. Jeho členmi sú mužovia i ženy, ktorí v sebe objavili dar povolania a ktorí ako odpoveď na Ježišovu výzvu opustili všetko, aby kráčali za Baránkom, kamkoľvek pôjde. V celibáte a v komunitnom živote, v chudobe a poslušnosti. Na čele spoločenstva stojí predstavený. Túto funkciu v súčasnosti plní br. Enzo Bianchi.
Život v Bose je jednoduchý, naplnený modlitbou a prácou. Každodenná modlitba sa skladá z troch častí: z rannej modlitby, poludňajšej a večernej. Ranná a večerná modlitba sú v podstate spievané Ranné chvály a Vešpery, čiže hymnus a tri žalmy, ktoré sú prípravou na čítanie úryvku zo Starého Zákona a Evanjelia (ráno) či Listov Apoštolov (večer). Po krátkom tichom uvažovaní nad Slovom nasleduje spev hymnu Benedictus alebo Magnificat, krátka litániová modlitba, zložená zo spontánnych zvolaní, spev Otče náš a záverečné požehnanie. Poludňajšia modlitba je kratšia. Skladá sa z troch žalmov a duchovného čítania.
Každý štvrtok o 12.00 sa slávi Eucharistia, ktorú slúži iba jeden kňaz. Ak sú aj medzi hosťami iní kňazi, nepraktizuje sa <%-3>koncelebrovanie.<%0> V sobotný večer sa členovia komunity schádzajú na bdení, ktoré je prípravou na nedeľnú Eucharistiu. Počas neho sa rozjíma nad nedeľnými liturgickými textami. Toto sobotné stretnutie so Slovom je vnímané ako čosi veľmi dôležité, preto že práve Slovo formuje komunitu.
Samozrejme, spoločná modlitba komunity, ktorá čerpá mnoho inšpirácie liturgickej tradície východnej i západnej Cirkvi, musí ísť ruka v ruke s osobnou modlitbou každého jej člena. Ide o modlitbu v mlčaní a samote, vo vlastnej ce  le   . Spočíva najmä v každodennej kontemplácii Slova, v tichom načúvaní toho, čo hovorí Boh.
Osobná modlitba je taktiež rozhovor s Bohom pod vedením Ducha Svätého, ktorý pomáha v hľadaní slov a spôsobov modlitby. Je tu teda čas aj na pokánie za vlastné hriechy a na prosby o Božie odpustenie, čas na rozmýšľanie o udalostiach a ľudských problémoch vo svetle Evanjelia, čas na modlitbu za Cirkev a svet.

Práca a pohostinnosť

Všetci členovia komunity pracujú a zarábajú si tak na život, podobne ako to robili Apoštoli a Otcovia Cirkvi. Prácu vykonávajú svedomite a dôsledne, v spoločenstve i mimo neho, napríklad v neďalekom meste Iviera (v nemocnici, škole, továrni Olivetti). Hlavnými pracovnými činnosťami v komunite sú  poľnohospodárstvo, záhradníctvo, výroba keramiky, maľovanie ikon, stolárstvo, vydavateľská činnosť, katechetické práce a preklady textov cirkevných Otcov. Okrem toho pracujú v službe Slovu v rozličných cirkevných spoločenstvách. Organizujú duchovné cvičenia a biblické kurzy.
Veľmi charakteristickou črtou života komunity je pohostinnosť. Je to služba praktizovaná od prvopočiatkov mníšstva. Mních, ktorý túži rásť v umení poznávania Krista, musí ho vidieť v každom hosťovi, ktorý prichádza do opátstva z rozličných dôvodov. Táto pohostinnosť sa prejavuje v službe prijatia a vypočutia, úcty k odlišnosti a v neodmietaní nikoho, v službe potechy a solidarity so všetkými. Komunita prijíma každého, kto sa chce na chvíľu zastaviť, zakúsiť život v komunite či vysporiadať sa s vlastnými problémami. Iba v januári komunita neprijíma hostí. Tento mesiac je mesiacom mlčania, prehĺbenia spoločného komunitného života a časom hlbšej modlitby a rozjímaní.

Ekumenická komunita

Spoločenstvo v Bose je od počiatkov komunitou zloženou z bratov a sestier patriacich do rozličných kresťanských cirkví a je neobyčajným príkladom ekumenizmu. Iba Božie Slovo, duchovné bohatstvo rozličných cirkví a tradícií, ten istý rytmus duchovného života, prijatie spoločného života, posilňujú všetkých na ceste k Bohu a rúcajú všetky bariéry vzájomných predsudkov, postavené storočiami nepochopenia a vzájomného odmietania.
 podľa PSA