Pravoslávna cirkev a nedotknuteľnosť ľudského života

Učenie Pravoslávnej  cirkvi o nedotknuteľnosti ľudského života vychádza, rovnako ako učenie  Katolíckej cirkvi,  zo Svätého Písma a tradície Cirkvi. Cirkevné právo východných cirkví predpokladá pre tých, ktorí  sa prehrešia zločinom proti nedotknuteľnosti života svojho blížneho, veľmi prísne cirkevné tresty a v tejto otázke je postoj pravoslávnej morálnej teológie, najmä penitenciárnej praxe, omnoho prísnejší, ako je to v prípade Katolíckej cirkvi.

Katolícka cirkev vychádza z predpokladu, že vražda musí byť potrestaná predovšetkým svetskou mocou a Cirkev má ísť kajúcnikovi v ústrety s posolstvom Božieho milosrdenstva a nezaťažovať ho ďalšími trestami. Výnimku tvorí iba interrupcia trestaná najvyšším cirkevným trestom  - exkomunikáciou latae sententiae (por. Kódex kánonického práva, can. 1398) útoky na život klerikov. Dôvodom  takéhoto  prísneho trestu v prípade interrupcie je práve absencia potrestania tohto zločinu občianskym právom, ktoré ho väčšinou prehliada, alebo priamo povoľuje.
 

Prax Pravoslávnej cirkvi vychádza z predpokladu, že vražda je tak závažným zločinom, že zanecháva veľmi vážne následky nie len v duši zločinca, ľudskom spolunažívaní, fungovaní spoločnosti, ale veľmi vážne následky zanecháva i vo vnútri cirkevného spoločenstva. Najzávažnejším následkom je tragické a hlboké prerušenie vzťahu zločinca s Bohom. Aby sa zvýraznila veľká morálna závažnosť zločinu vraždy, Pravoslávna cirkev ukladá prísne cirkevné tresty - epitémie, <D>v minimálnom rozsahu 15 rokov.

Postoj pravoslávnych kresťanov k umelému potratu

Učenie Pravoslávnej cirkvi vyhlasuje v súlade so Sv. Písmom a tradíciou,  že „život každej ľudskej osoby sa začína vo chvíli počatia. Spôsobený potrat v každom štádiu tehotenstva sa rovná vražde.(por. časopis Gréckej pravoslávnej cirkvi ”Orthodoxos martýria", r. 1987, str. 67). Učenie o darovaní duše Bohom vo chvíli počatia zohráva kľúčovú úlohu v učení východných cirkví o nedotknuteľnosti ľudského života od počatia po jeho prirodzenú smrť.
Sv. Maxim Vyznavač, odvolávajúc sa na príklad Božského Dieťaťa,  učí takto: „Vo chvíli počatia dieťa dostáva dušu a zároveň sa začína formovať jeho telo.” Podobné vyjadrenia nájdeme v dielach sv. Jána Damascénskeho, sv. Sofrónia Jeruzalemského, sv. Gregora Teológa, sv. Gregora Naziánskeho. Sv. Atanáz Veľký vo svojom diele O človeku  zdôrazňuje,  že súčasné prijatie duše i tela je podmienkou správneho vývoja dieťaťa.
Pri svojich vyhláseniach, hoci nemajú taký záber poslucháčov či čitateľov ako pápežské dokumenty v Katolíckej cirkvi, pravoslávni biskupi sa odvolávajú okrem učenia otcov i na výdobytky modernej vedy.  Napríklad na vyhlásenie celogréckeho zjazdu vedcov a lekárov v Solúne v r. 1986, ktorý vydal toto vyhlásenie: „Človek je plným ľudským organizmom od chvíle počatia po biologickú smrť. Život človeka sa začína vo chvíli počatia ženou.”
Ako som už  spomenul v úvode tohto článku, Pravoslávna cirkev  pokladá za nevyhnutné zdôrazniť závažnosť hriechu umelého potratu i vo forme prísnych cirkevných trestov. Odvoláva sa pritom na Apoštolské kánony sv. Bazila Veľkého či závery cirkevných snemov ešte nerozdelenej Cirkvi: „Ženy, ktoré podávajú lieky, spôsobujúce nedonosenie plodu v lone i ženy, ktoré  prijímajú jed usmrcujúci plod, podliehajú trestu epitémie rovnakej ako pre vraha.” (por. 91.  kánon VI. Všeobecného snemu,  a 8. kánon sv. Bazila Veľkého) Pravoslávna cirkev upozorňuje ešte na jednu veľkú neprávosť, spojenú s umelým potratom, ak sa ho dopúšťajú pravoslávni kresťania. Okrem toho, že rodičia sa rozhodnú zavraždiť svoje nevinné dieťa, upierajú mu taktiež právo na sv. krst, čím minimálne ohrozujú  jeho večné šťastie. Umelý potrat je podľa presvedčenia biskupov Pravoslávnej cirkvi „najbolestnejším a najzarážajúcejším fenoménom súčasného kresťanstva, ktorý si vyžaduje okamžité liečenie.”

Postoj Pravoslávnej Cirkvi k eutanázii

Aj v otázke eutanázie, podobne ako v otázke umelého potratu, je postoj Pravoslávnej cirkvi identický s postojom a učením Katolíckej cirkvi. Pravoslávni biskupi ju jednoznačne odsudzujú ako špecifický druh samovraždy, resp. vraždy (ak je na žiadosť príbuzných) vnímanej pravoslávnou morálnou teológiou ako veľmi vážne previnenie voči Bohu a ľudskej podstate človeka.  Grécki pravoslávni biskupi napríklad pripomínajú, že súčasná medicína disponuje množstvom  farmakologických prípravkov a liečebných techník, ktoré umožňujú paliatívnu liečbu, čiže zmierňovanie bolesti na čo najúnosnejšiu mieru, pripomínajú, že mnohé situácie, ktoré sú vydávané ako neriešiteľné (napr. nevyliečiteľné choroby) takými v skutočnosti nie sú, a preto eutanázia odporuje najhlbšej podstate človeka. Svoje stanovisko k eutanázii zhrnula Grécka pravoslávna cirkev vo Vyhlásení cirkevnej komisie teológov a lekárov, zverejnenom v Aténach  v roku 1980.   Autori v ňom uvádzajú tieto dôvody, pre ktoré je eutanázia neprijateľná pre pravoslávneho kresťana:

a) ignoruje Desatoro - prikázanie „Nezabiješ!”

b) smrť človeka spadá do kompetencie Boha-Stvoriteľa a nie človeka

c) telesné utrpenie je Božím dopustením za naše hriechy. Má nás očistiť a pripraviť na večný život.

d) vo všetkých situáciach je kresťan povinný vkladať celú svoju dôveru  v Boha, ktorý môže chorému pomôcť priamo alebo prostredníctvom lekárov.

Autori vyhlásenia sa odvolávajú na starovekých filozofov Pytagora a Cicera, ktorí akoby predpovedali  stanovisko Cirkvi, keď hlásali,  že je „zločinom skracovať život človeka bez rozhodnutia Toho, ktorý ho daroval.”
Z týchto niekoľkých riadkov o postojoch Pravoslávnej cirkvi k umelému potratu a eutanázii je teda zrejmé, že sú totožné s postojmi Katolíckej cirkvi. Sú symbolom stratenej jednoty, po ktorej obe rozdelené časti Cirkvi, založenej na tradícii apoštolov,  tak veľmi túžia. Táto jednota v postojoch k ľudskému životu, jednota v postojoch k dôležitým otázkam života súčasného ľudstva, spoločná vernosť Kristovej náuke, môže byť svetlom nádeje pre dnešné ľudstvo túžiace po pravej obnove.

Dariusz Żuk-Olszewski
 

Túto prílohu pripravuje redakcia „Rytiera” v spolupráci s MUDr. Imrichom Benickým.