Odovzdanie sa Nepoškvrnenej

Dôvody povzbudzujúce  k odovzdaniu sa Nepoškvrnenej

Túžba po bezhraničnom šťastí

Človek túži byť veľký, múdry, bohatý, slávny, šťastný, milujúci a milovaný. Ale žiadne šťastie tejto zeme ho nenapĺňa. Chce viac, čoraz viac.
Kedy sa konečne nasýti? Hoci by ho stretlo aj najväčšie šťastie,  ak v ňom uvidí akúkoľvek ohraničenosť, siaha svojou túžbou ponad ňu a vraví: Och, keby aj táto hranica zanikla kdesi v nekonečnosti...
Po akom šťastí teda túži? Po bezhraničnom šťastí, po šťastí bez akéhokoľvek obmedzenia v intenzívnosti, vo veľkosti, v trvaní a v čomkoľvek. Takýmto šťastím je iba Boh, nekonečný prameň každého šťastia, ktoré v rozličnej miere žiari zo stvorení.
Teda duša túži po samom Bohu.
Ale ako ho získať? Ako sa s týmto šťastím zjednotiť?
Stať sa s Ním jedno, až Ním, Bohom.
A Boh zostupuje na zem, stáva sa človekom. Sám Bohočlovek, Ježiš Kristus svieti príkladom života a učí slovom.
Duše milujúce Boha húfne začali napodobňovať v sebe tento pravzor, začali sa Jemu pripodobňovať, zjednocovať v Ňom, meniť v Ňom.
Aby k sebe láskou pritiahol  a v sebe premenil duše, ukázal nám Pán Ježiš svoju bezhraničnú lásku, svoje Srdce horiace láskou k dušiam, ktoré mu kázalo vystúpiť na kríž, zostať s nami v Eucharistii a vstupovať do našich duší a dať nám v záveti svoju vlastnú Matku za matku.
Túžba po láske
Ó, Nekonečný, Večný Bože, miloval si ma od vekov a viac než od vekov, lebo odkedy si Bohom - miloval si ma a miluješ ma stále... Hoci som bol ničím, Ty si ma miloval a práve preto, že si ma miloval, o Dobrý Bože, vyviedol si ma z ničoty k jestvovaniu...
Pre mňa si stvoril nebesá posiate hviezdami, pre mňa si stvoril zem, more, hory, rieky a toľko, toľko krásnych vecí na zemi...
Akoby to všetko nestačilo: aby si mi ukázal zblízka, ako vrúcne ma miluješ, zostupuješ z neba, z najčistejších radostí na pošpinenú a zblúdenú zem, život prežívaš uprostred chudoby, ťažkostí a utrpenia - a nakoniec pohrdnutý, vysmievaný, bolestne visíš na hanebnej šibenici medzi dvoma lotrami... Takýmto strašným a obetavým spôsobom si ma vykúpil, ó láskavý Bože...
A nezostal si iba pritom, ale vidiac, že uplynie devätnásť storočí od chvíle, keď sa tieto dôkazy Tvojej lásky prelievali na kríži, kým sa na tejto zemi zjavím ja , zariadil si i to. Tvoje Srdce nesúhlasilo s tým, aby som sa posilňoval iba spomienkami na Tvoju obrovskú lásku. Zostal si na tejto nízkej zemi v Najsvätejšej Predivnej Sviatosti Oltárnej a prichádzaš ku mne a zjednocuješ sa so mnou - úzko,  pod spôsobom potravy...  Už teraz Tvoja krv prúdi v mojej, Tvoja duša, ó Vtelený Bože, preniká moju dušu, posiľňuje ju a kŕmi...
A čo viac si mi mohol dať, ó Bože, darujúc mi Seba samého do vlastníctva...?
Tvoje srdce horiace láskou ku mne Ti navrhlo ešte jeden dar: áno, ešte jeden dar...
Prikázal si nám stať sa deťmi, ak chceme vojsť do Nebeského Kráľovstva. A vieš, že dieťa potrebuje matku: sám si ustanovil takýto zákon lásky. Tvoja dobrota a milosrdenstvo nám dáva Matku - zosobnenie Tvojej dobroty a Tvojej bezhraničnej lásky a na Golgote, pod krížom nám Ju a Jej nás dávaš... A rozhoduješ sa, ó Bože, ktorý nás nesmierne miluješ,  aby sa Ona stala správkyňou a prostredníčkou všetkých Tvojich milostí. A Ona tiež nedokáže odmietnuť naše prosby.
Ona je nabližšie k Bohu a my sme najbližší k nej a teda skrze Ňu k samému Bohu.
Boh nám dal tento biely Rebrík a chce, aby sme po ňom prišli až k Nemu, alebo skôr, aby nás Ona  priniesla až k Bohu. Ale to sú iba rozličné obrazy, podobenstvá, analógie. Skutočnosť je neporovnateľne krajšia, vznešenejšia, božská.

Túžba po ideále

Nasledujeme  ľudí dobrých, čnostných, svätých, ale žiaden z nich nie je bez nedokonalostí, iba Ona, Nepoškvrnená od prvej chvíle svojej existencie nepozná žiaden, hoci aj najľahší pád. Teda ju nasledovať, priblížiť sa k Nej, stať sa Ňou - to je vrchol ľudskej dokonalosti.
Nepoškvrnená - to je náš ideál. Priblížiť sa k Nej, pripodobniť sa Jej, dovoliť, aby Ona ovládla naše srdcia a celú našu podstatu, aby Ona žila a pôsobila v nás a skrze nás, aby Ona milovala Boha naším srdcom, aby sme jej patrili bezhranične - to je náš ideál.
Žiariť na okolie, získavať pre Ňu duše, aby sa skrze Ňu otvorili aj srdcia našich blížnych, aby Ona kraľovala v srdciach všetkých, čo sú kdekoľvek vo svete, bez ohľadu na rozlišnosti rás, národností, jazykov a taktiež v srdciach všetkých, čo budú kedykoľvek až do konca sveta - to je náš ideál.
A aby sa Jej život v nás prehlboval zo dňa na deň, z hodiny na hodinu, z chvíle na chvíľu a to bezhranične - to je náš ideál.
A aby tento Jej život sa podobne rozvíjal v každej duši, ktorá je a bude kdekoľvek - to je náš ideál.
 
(pokračovanie)