Súčasné postoje lekárov, sestier a obyvateľstva k životu

1. Kresťania a humanisti rešpektujú Deklaráciu ľudských práv, včítane ľudského života hodného ochrany od počatia. Z týchto rovnako veriaci kresťania, ako aj neveriaci humanisti, aj ortodoxní Židia sú za uprednostňovanie prirodzených metód regulácie počatia, proti umelému ukončeniu tehotenstva, proti umelej sterilizácii, proti génovej manipulácii, proti manipulácii s ľudskými plodmi, proti umelému oplodneniu, náhradnej fertilite, proti eutanázii, proti suicídiu a taktiež proti trestu smrti. Takto zmýšľajúcich lekárov je u nás veľmi málo. Hrubý odhad 3-5 %, čo je odzrkadlením 40-ročného uprednostňovania študentov, pochádzajúcich z komunistických rodín, pri výbere na štúdium medicíny. U zdravotných sestier spomenuté postoje odhadujeme u 10-15 % a u obyvateľstva celkove na 20-25 %. Pochopiteľne tieto odhady si nemôžu nárokovať reprezentatívnosť.

2. Racionalisti pripúšťajú indikované ukončenie tehotenstva zo zdravotných dôvodov matky, sociálne dôvody, nedospelé a slobodné gravidné dievčatá, ak má žena už 3 deti, gravidita po znásilnení, gravidity u postihnutých duševne a telesne. U týchto racionalisti sú aj za sterilizáciu, antikoncepciu mechanickú, hormonálnu, intrauterinné teliesko. Pre racionalistov je typický pozitívny postoj k pokusom s ľudskými plodmi, umelému oplodneniu a náhradnej fertilite. Pokiaľ ide o eutanáziu aj títo racionalistickí zdravotníci sú za obmedzovanie predčasnej smrti, ale nie s úmyslom prirodzenej smrti, ale s akýmsi pyšným sebavedomím, že dnes lekárska veda má už dosť liekov na potlačenie depresie a bolesti i u ťažkých stavov. Takto racionálne zmýšľajúcich lekárov a sestier je dnes prevažná väčšina. Títo potom udávajú smer, akou cestou sa daná problematika uberá. Za čiastočne pozitívne u týchto zdravotníkov môžeme pokladať ich stanovisko k umelému ukončeniu tehotenstva, že by to malo byť obmedzené len na indikované prípady. Racionalisticky zmýšľajúce obyvateľstvo sa drží rád prevažne racionalisticky zmýšľajúcich lekárov. Ľudia s obľubou čítajú senzácie o oplodnení v skúmavke, o náhradnej matke, o takto vypestovaných deťoch, čo pokladajú za vedu a veľký pokrok. Takto ľudia v pýche svojho racionalizmu úplne stratili cit a úctu k podstatám počatia nového ľudského života. Napr. bol som v Spolku slovenských lekárov na prednáške o umelom oplodňovaní. Z 53 oplodnených vajíčok v skúmavke sa podarilo preniesť do maternice vlastnej alebo náhradnej matky len 3. A čo sa stalo s tými 50-timi plodmi? O tom sa nehovorilo. To bolo pokladané len za pracovný materiál. Teda 50 ľudských plodov - životov vyšlo len tak nazmar. Z etického hľadiska je to absurdné, čo dokáže ľudský racionalizmus. A ľudia? Tí sa len prizerajú a často aj veriaci kresťania. Hľa, plytké myslenie obyvateľstva na jednej strane a nezodpovedná odvaha takzvaných vedcov.

3. Liberáli súhlasia s tým, čo si kto žiada. Títo trvajú na tom, aby bol ďalej platný doterajší zákon o umelom ukončení tehotenstva, ktorý rešpektuje údajné právo gravidnej ženy, ako sa rozhodne, čo urobí so svojím plodom, ktorý podľa výkladu tohto zákona je súčasťou tela gravidnej ženy. Liberálni lekári a zdravotné sestry často iniciatívne ponúkajú žene i slobodnému dievčaťu, aby prišla na zákrok , ktorým sa umele ukončí tehotenstvo so slovami: „Ide len o miniinterrupciu, pri ktorej sa odsaje z maternice len malá zrazenina krvi“. Podobne navádzajú aj na sterilizáciu. Liberálni lekári pokladajú manipuláciu s plodmi, umelé oplodnenie, abortívnu i neabortívnu antikoncepciu za pokrok a pomoc ľudstvu. Počet liberálnych lekárov a zdravotníkov u nás je veľký, 30-40 %. U obyvateľstva je tento pomer ešte väčší. Preto po zistení gravidity mladé ženy,najviac vydaté, sa agresívne dožadujú rýchleho zákroku na ukončenie tehotnosti. Pri voľbách r. 1990 a 1992 liberáli, hlavne ženy, urobili z umelého ukončenia tehotenstva politickú otázku, ktorá bola namierená cielene proti kresťansky orientovaným politikom. Záverom tejto prvej časti, kde sme opísali reálnu situáciu, zhrňujeme nasledovne: Najpodstatnejšou otázkou postoja k ľudskému životu je umelé ukončenie tehotenstva. Celá problematika bola zmanipulovaná už za socializmu politikmi - teda laikmi. V takejto polohe zostáva i dnes. O tom, či gravidná žena si ponechá svoj plod, alebo ho dá zničiť, to rozhoduje ona sama. Lekári a im pomáhajúce zdravotné sestry sú len poslušní vykonávatelia zahubenia plodu tak, aby to ženu poškodilo čo najmenej. Len málo gynekológov využili možnosť odmietnuť taký zákrok, ktorý je proti ich svedomiu. Takže gynekologické ambulancie a oddelenia nemocníc u nás sú obsadené len lekármi racionalistami a liberálmi, ktorí majú otupené svedomie v otázke hodnoty života plodu človeka. V druhej časti si dajme otázku: Ako na to? Depresia, nedôvera, zlosť, nadávky nie sú riešením. Čím horšia je situácia, tým pevnejšie a rozhodnejšie je treba chytiť rozum do hrsti! Musí sa zomknúť aj to málo spravodlivých! Prví by sme mali byť my kresťanskí zdravotníci. Hoci je nás pomerne málo, predsa sme začali robiť. Medzinárodný kongres o humanizácii v zdravotníctve, Svetový kongres Pro-Life spolu s medzinárodným sympóziom o medicínskej etike, početné školenia zdravotných sestier a kurzy v medicínskej etike pre lekárov a sestry od nás i zo zahraničia, pravidelná výuka etiky na lekárskych fakultách, na niektorých zdravotníckych školách, existencia Zväzu kresťanských zdravotníkov, organizácie Pro-Life, Donum vitae, domy Betlehem a ďalšie. To všetko ako vidíme nestačí. Náš národ o tom málo vie. Slovenský národ nás nepočuje, nečíta kresťansky orientované noviny, časopisy, knihy a necháva sa balamutiť liberálnymi a zdanlivo racionálnymi reláciami v televízii. Aj veriace ženy a dievčatá sa dajú ľahko nahovoriť na umelé ukončenie tehotenstva zanieteným lekárom a zdravotnými sestrami na gynekologických ambulanciách. Teda je najvyšší čas, aby bol náš národ adekvátnejšie poučený a oslovený. Ale ako sa dostať k národu, aby nás počuli tí, čo to najviac potrebujú?

1. My kresťanskí zdravotníci musíme sústredenejšie pracovať, aby náš malý počet bol údernejší. Zobuďme driemajúcich vo svojom pohodlí! Ak sa povie: Poďme hovoriť národu o pravdivej podstate potratového zákona, dajme sa do toho všetci! Ak chceme vysvetľovať národu to, kedy začína človek ako bytosť, ktorú ľudské práva pokladajú za hodnú ochrany, tak nemeškajme. Ak chceme národu hovoriť o tom, ako regulovať rodičovstvo, tak hovorme predovšetkým o prirodzených metódach podľa encykliky Humanae Vitae. Ale toto učenie počúvajú a čítajú len tie ženy, tí manželia, ktorí to naozaj chcú a majú záujem a možnosť dodržiavať katolícku a humánnu morálnu disciplínu. V opačných prípadoch doporučujeme oboznámiť s neabortívnymi metódami proti počatiu. Zásadne všetci kresťanskí i humanistickí lekári odmetajú abortívne prostriedky, čiže také, ktoré bránia uhniezdeniu už oplodneného vajíčka v maternici, alebo ktoré priamo zabíjajú bunky mladého plodu. Sem patria vnútromaternicové telieska, rôzne hormonálne a cytostatické prípravky. Etická komisia Zväzu kresťanských lekárov by mala byť poverená vypracovať podrobnejší zoznam a charakteristiku jednotlivých metód na zabránenie počatia.

2. Kresťanské cirkvi by mali účinne pomôcť. Všetci tí, čo sa hlásia k ekumenizmu veriaci, kňazi i kazatelia by mali konkrétne, pravidelne a zrozumiteľne aspoň 2-krát ročne hovoriť veriacim pri navodenej príležitosti o tom, čo znamená život človeka od počatia až po prirodzené umieranie. Aké je naše stanovisko k trestu smrti, k eutanázii. Čo znamená umelé ukončenie tehotenstva, aké sú možnosti regulácie počatia - ponúknuť veriacim osobitné poučenia pre ženy a pre mužov. Vytvoriť farské spoločenstvá, ktoré by pozývali pravidelne zdravotníkov na prednášky, besedy a filmy. V tomto snažení, nech je nám vzorom Svätý otec Ján Pavol II., ktorý často pripomína problematiku nenarodených, manželského nažívania a ostatné otázky obsiahnuté v encyklikách Humanae Vitae a Evangelium Vitae.

3. Kresťanské spoločenstvá by mali vytvoriť úzku spoluprácu s kresťanskými zdravotníkmi. Zavolať ich medzi seba, položiť im konkrétne otázky, aby sme všetci mali jasný cieľ: Účinnejšie chrániť život človeka od jeho počatia až po prirodzenú smrť. Kresťanské spoločenstvá a cirkvi nech sa obrátia na matky s prosbou, aby sa zaujímali o morálku života ich detí v manželstve, alebo za slobodna. Nech sa ich opýtajú, prečo nemajú viac ako 1-2 deti. Veľký Slovák J. A. Chura, profesor detského lekárstva, ešte pred viac ako 60 rokmi odporučil, aby slovenská rodina mala aspoň 4 deti. To znamená 2 deti ako prirodzená náhrada za rodičov, jedno bude prípadne neplodné a štvrté by bolo prírastkom pre Slovensko, aby bolo zabezpečené jeho zveľaďovanie. Končíme so slovami: Len ten národ prežije, ktorý plodí a chráni životy i zdravie svojich detí.
 

Túto prílohu pripravuje redakcia „Rytiera“ v spolupráci s MUDr. Imrichom Benickým. Publikovaný článok je časťou príspevku predneseného na Medzinárodnej konferencii o úcte k životu v Michalovciach v roku 1993.