- Vzťah k Bohu úzko súvisí s kvalitou rodinného života. Čo
znamená tento vzťah pre vás a čo z neho čerpáte?
- Je to trošku filozofická otázka, no budem sa snažiť neodpovedať na
ňu „filozoficky“. My sa snažíme deti vychovávať vlastným príkladom a vzťah
k Bohu nám pomáha deti viesť k Bohu bez toho, aby sme nejako „príliš“ o
ňom rozprávali. Boh je súčasťou nášho každodenného života, čiže nepatrí
len do kostola. S vierou v Boha sa stretávajú naše deti od narodenia ako
s čímsi samozrejmým a postupne si vytvárajú svoj osobný vzťah k Nemu. Zásadne
nič nevnucujeme, ale snažíme sa žiť tak, aby si oni z toho brali príklad
a v určitom čase usmerňujeme.
- Čo je cieľom vašich koncertov, čo od nich očakávate?
- Nehľadáme žiaden konečný cieľ. Ten nevidíme, pretože nevidíme, čo
bude zajtra. Ale určite vidíme to, čo sme dostali. A dostať do daru hudobný
talent pre deväť detí je určite istým Božím plánom. Stretávame sa s rodinami,
kde je jedno dieťa športovo nadané, druhé neinklinuje k ničomu, tretie
je nadané technickým smerom. Všetky naše deti sú muzikanti. Muzikantom
sa človek nestane, tým sa musí narodiť a oni tento dar od Pána dostali.
V tomto sme objavili ten Boží plán s nimi, a tak sa ho snažíme nejakým
spôsobom zviditeľňovať a uskutočňovať tu na zemi. Snažíme sa však ustrážiť,
aby im nezačal „rásť nos dohora“. Ak by sa tak stalo, tak po ňom včas „dostanú“.
Myslím si ale, že sú natoľko rozumné, že same sa strážia.
- Koncerty sú spojené s určitým nepohodlím cestovania, s neustálym
balením a vybaľovaním. Sú ešte všetky vaše deti stále priaznivo naklonené
koncertovaniu, alebo ste už zaznamenali v tomto smere aj akési „rebelantstvo“?
- Naopak, ony rebelujú, keď sa nič nerobí. Mali sme obdobie asi dvoch
mesiacov, keď sme nič nové nenacvičili a pre nich to už bolo veľmi dlho.
Museli sme rýchlo niečo vymyslieť a začali sme nacvičovať zborové skladby.
Ony neustále túžia po niečom novom.
- Na záver nášho krátkeho rozhovoru vám položíme tradičnú poslednú
otázku pre každého hosťa Rytiera Nepoškvrnenej. Vaše deti majú vo svojom
repertoári aj niekoľko veľmi pekných mariánskych skladieb. Aké je miesto
Panny Márie vo vašej rodine, vo vašom osobnom živote?
- Ona je jednoducho moja kamarátka. Mám k nej taký vzťah ako matka
k matke či žena k žene. Je síce Matkou všetkých nás, no pre mňa je predovšetkým
príkladom dobrej matky. Už v mladosti som si ju zvolila s obdivom za vzor
pre svoje materstvo. Môj vzťah k nej prešiel zvláštnou cestou a v skratke
sa dá charakterizovať ako už spomínaný vzťah matky k matke.
- Ďakujem za rozhovor
Dariusz Żuk-Olszewski