Zvíťazil si, Galilejský!

Málo známe skutočnosti zo života Fridricha Engelsa

Mnohým je známa vízia, ktorú mal pápež Lev XIII. 13. októbra 1884 pri slávení Eucharistie vo svojej kaplnke vo Vatikáne. Bol svedkom toho, že diabol dostal moc zvádzať ľudí a pôsobiť zvýšenou mocou na jedno storočie. Naozaj, posledné storočie je toho svedkom. Lev XIII. sa po skončení svätej omše odobral do svojej pracovne, kde napísal známu modlitbu: „Svätý Michal archanjel, bráň nás v boji...“, a nariadil, aby sa táto modlitba modlila po každej tichej svätej omši. Októbrová revolúcia v Rusku roku 1917 znamenala nástup zvýšeného odporu voči Bohu. Vytvorila si nové božstvá - Marxa, Engelsa, Lenina a Stalina. Fyzicky boli zlikvidované desiatky miliónov ich odporcov. Boli sme svedkami toho, ako táto likvidácia prebiehala u nás. Nechcem tieto udalosti pripomínať ani rozvádzať. Hlavnou témou článku sú málo známe skutočnosti zo života jedného z protagonistov tohto „novodobého“ božstva - Fridricha Engelsa. V jeho živote boli tri významné obdobia - mladosť, spolupráca s Marxom a záver jeho života, keď pred smrťou uznal víťazstvo zmŕtvychvstalého Krista. Ako mladý muž Fridrich Engels študoval spolu s bratmi Graeberovcami, ktorí sa neskôr stali protestantskými pastormi. Pod vplyvom Davida Straussa a jeho protináboženskej knihy Život Ježiša začal pochybovať vo viere, hoci stále dúfal v Božie milosrdenstvo. Pre lepší obraz uvediem, že Strauss bol protestantský teológ, ktorý pripisoval Evanjeliám akýsi bájny charakter. Za povšimnutie stoja listy adresované bratom Graeberovcom z tohto obdobia Engelsovho života, najmä list Fridrichovi Graeberovi z 26. júla 1839, v ktorom - hoci plný pochybností o viere - opísal svoje duševné boje nasledovne: „(...) Moje náboženstvo je tichý, blažený mier duše a som spokojný, ak ho budem mať aj po smrti. Nemám nijaký dôvod veriť, že by ma Boh oň obral. (...) Modlím sa denne, ba takmer celý deň, aby som dospel k pravde, robím to odvtedy, čo sa ma zmocnili prvé pochybnosti. (...) Pri písaní mi vyhŕkli slzy do očí, som hlboko dojatý, ale cítim, že nie som stratený, dospejem k Bohu, po ktorom túžim celým svojím srdcom...“ (Listy mladého Engelsa, Smena, Bratislava 1982, str. 75) Po stretnutí so satanistom Marxom sa i Engels stáva odporcom Boha, i keď hlavnú pozornosť venujú materiálnej stránke sveta. Marx potreboval Engelsa predovšetkým na financovanie svojho hýrivého života. Pod vplyvom Marxa sa i Engels stavia do opozície voči Bohu. Z tohto obdobia je známy Engelsov postoj k inkvizícii. V knihe Dialektika prírody (Pravda, Bratislava 1961, str. 21) uvádza zaujímavé stanovisko k protestantskej inkvizícii. Hoci ateistická propaganda spomínala iba jedného vedca, ktorý bol upálený, Giordana Bruna, Engels v uvedenej knihe uvádza i upálenie španielského lekára Michaela Serveta protestantskou inkvizíciou v roku 1553, krátko pred objavením krvného obehu. Je pozoruhodné, že Engels, ktorý bol protestantom, odhaľuje tajomstvo protestantskej inkvizície vo vyššie citovanej knihe nasledovne: „A je príznačné, že protestanti prekonali katolíkov v prenasledovaní slobodného skúmania prírody. Kalvín upálil Serveta, keď mu chýbal iba krôčik do objavenia krvného obehu a dal ho dve hodiny za živa smažiť, zatiaľ čo inkvizícia sa uspokojila aspoň s tým, že Giordana Bruna jednoducho upálila.“ O takýchto skutočnostiach ateistická propaganda iba mlčí, tak isto ako prehliada obete novodobej inkvizície, či už hnedej - hitlerovskej, alebo červenej - leninsko-stalinskej, ktorá pohltila desiatky miliónov ľudských obetí, hlavne veriacich umučených v koncentračných táboroch. Tretia etapa života Fridricha Engelsa začala po Marxovej smrti, keď sa vrátil k myšlienkam z mladosti, z obdobia pred stretnutím s Marxom. Zaujímavý je článok, ktorý bol uverejnený v ruskom časopise Sputnik v októbri 1990 na str. 101, ktorého záverečnú časť uvádzam v plnom znení: „Fridrich Engels na konci svojho života uviedol v článku o Straussovi (t. j. o Davidovi Straussovi, o ktorom bola už reč a ktorý mal veľkú zásluhu na Engelsovom odklone od viery) toto: Najnovšie objavy nás zaväzujú zmeniť náš pohľad na niektoré dôležité udalosti svetovej histórie. A to, čo sa v minulosti ukazovalo vhodné iba pre mytológiu, musí odteraz upriamiť pozornosť historikov. Najnovšie dokumenty, porážajúce skeptikov svojou vierohodnosťou, hovoria v prospech najväčšieho zázraku v dejinách, o návrate k životu Toho, ktorý bol zbavený života na Golgote. Týmto vyznaním i Engels, ktorý stál pri zrode tzv. vedeckého ateizmu, na základe faktov uznal a vyriekol to historické: Zvíťazil si, Galilejský!“
Ing Ján Hollý