Kristus v moskovskom divadle

V Moskovskom štátnom divadle mala byť premiéra protináboženskej hry „Kristus vo fraku”. Školy, mládežnícke organizácie a mladí robotníci mali návštevu hry zaradiť do svojho kultúrneho programu a diskutovať o nej. Hlavnú úlohu Krista hral slávny herec a komunista Alexander Rostovcev. Niet divu, že divadlo bolo do posledného miesta vypredané. Na javisku stál „oltár” preplnený fľašami vodky a piva. A okolo tohto barového pultu sa pohybovali opití a hulákajúci popi, mnísi a mníšky. Rostovcev vystúpil na javisko na začiatku druhého dejstva. V rukách mal Sväté Písmo. Podľa pokynov réžie mal vtipmi a žartami strhnúť divákov k výbuchom smiechu. Do textu mal zahrnuté všetko, čo súvisí s hlúposťou a poverou. Po prečítaní prvých dvoch veršov z reči na vrchu mal herec zvolať: „Podajte mi frak a cylinder!” Rostovcev začína čítať: „Tešte sa všetci, ktorí sa cítite pred Bohom chudobní, lebo Boh vás miluje a otvorí vám bránu svojho kráľovstva. Tešte sa všetci, ktorí smútite, lebo Boh vás poteší.” Režisér sa za kulisami spokojne usmieva: hneď sa začnú salvy smiechu. Ale nič takého sa nedeje. Rostovcev číta ďalej: „Tešte sa všetci, ktorí nepoužívate násilie, lebo budete dedičmi zeme!” Publikum sa ani nehýbe. Ihneď vycíti, že s hercom sa niečo deje. Ani nedýcha. Potom, po krátkej prestávke, číta Rostovcev ďalej. A s iným tónom v hlase. Hrobové ticho. Herec štátneho divadla pristúpi so Svätým Písmom v ruke k okraju javiska, pozerá ako zhypnotizovaný do knihy a číta... a číta.... všetkých štyridsaťosem veršov piatej kapitoly Matúšovho evanjelia. Nikto ho nepreruší. Počúvajú ho, akoby pred nimi stál sám Ježiš. Potom mu nečujne prešli cez pery slová: „Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec!” Rostovcev zatvoril knihu. Zdalo sa, akoby tým robil niečo definitívneho aj pre svoj život. Podľa pravoslávneho spôsobu sa prežehnal a nahlas a zreteľne vyslovil lotrove slová na kríži: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva!” Nikto nekričal, nepískal, ani neprotestoval. Nemo odišli všetci z divadla. Bolo to akoby po búrke: Udrel blesk a všetkých zasiahol. Hru nikdy viac neuviedli. A Rostovcev po tejto premiére navždy zmizol.

z knihy Mozaika radosti, vyd. družstvo Lúč