Drahí čitatelia,

už na budúce Vianoce začína Jubilejný rok! Jubileum znamená radosť. Radovať sa však môžeme i z akejsi slušnosti: bude sa hovoriť o veľkom výročí ešte väčšej udalosti. Pred dvetisíc rokmi sa Boží Syn stal človekom! Rozličné slávnosti nás budú vyzývať, aby sme sa radovali z tohto Jubilea. A my možno aj prejavíme nejaké náznaky radosti z toho, ale akosi nám to nepôjde z hĺbky srdca, bude to akési neúprimné, len preto, aby sme sa prispôsobili... Ale radovať sa možno aj spontánne, z hĺbky srdca. Po takej radosti túžime - a v takej radosti by sme mali, podľa želania Cirkvi, prežívať i celý Jubilejný rok 2000. Ako sa však k takejto radosti dopracovať? Príkladom nám je Panna Mária. Ona prežívala hlbokú, spontánnu radosť z príchodu Spasiteľa. Dosvedčuje nám to evanjelium o jej návšteve u Alžbety. Pri tomto stretnutí si Panna Mária otvára akoby srdce a pred týmito dobrými, veriacimi ľuďmi vyspieva svoju radosť z toho, že bola vyvolená za matku Vykupiteľa: "Velebí moja duša Pána, a môj duch jasá v Bohu mojom Spasiteľovi..." Ako sa zrodila v srdci Panny Márie táto hlboká radosť? Predpokladom boj jej čistý život, jej duša naplnená milosťou Ducha Svätého. Bolo to Zvestovanie s vyjadrením jej ochoty prijať úlohu matky Vykupiteľa. A potom to bolo jej uvažovanie vo svetle viery, vo svetle textov Svätého Písma Starého zákona, o tom, čo bude znamenať jej Syn pre ľudstvo - a čo bude znamenať v jeho službách aj ona... Aby sme v týchto predpokladoch hlbokej jubilejnej radosti nasledovali Pannu Máriu, na to máme ešte rok. Ak ho dobre využijeme, môže byť aj pre nás otvorenie "Svätej brány" otvorením prežívania úprimnej radosti viery. Čo teda robiť? Tento posledný rok prípravy na Jubileum je venovaný prehĺbeniu viery v Nebeského Otca a praktizovaniu sviatosti pokánia. Ak prijmeme - a častejšie budeme prijímať - milosť, ktorú nám nebeský Otec dáva vo sviatosti pokánia, budeme sa i my stávať živým chrámom Ducha Svätého, náš život bude morálne stále čistejší, náš pohľad bude otvorenejší pre pravdu a dobro. Budeme ochotnejší a schopnejší počúvať výzvy, ktoré nám Boží Duch adresuje cez naše svedomie, cez Sväté Písmo, pastierov Cirkvi i cez naše povinnosti a potreby našich blížnych. To sú a budú naše "zvestovania". Ak budeme na ne reagovať s veľkodušnou vierou, ktorú dosvedčíme aj skutkami, tak sa budeme stále viac presviedčať o tom, že Trojjediný Boh je prítomný aj v našom živote, že s nami počíta, cez nás pôsobí dobro, budeme si stále jasnejšie uvedomovať aj našu úlohu v službe Ježišovi Kristovi pri sprostredkovaní jeho vykupiteľského diela našim blížnym. Ak budeme o tomto všetkom hovoriť s Bohom v osobnej modlitbe, ak budeme o tom v tichu rozjímať - aj nás bude stále viac napĺňať úžas nad Božou láskou, ktorá sa vrcholne prejavila príchodom Jeho Syna a ktorá sa týka každého človeka - a celkom konkrétne i nás. Nech sú teda tieto Vianoce pre nás impulzom k tomu, aby sme celý nasledujúci rok prežívali v prehlbovaní viery v Nebeského Otca a v opravdivom pokáni. Nech pomocou našej viery žije v našich srdciach Ježiš Kristus a čo najviac nech sa prejavuje cez naše skutky. Potom o rok budeme vedieť, prečo sa máme radovať z Jeho príchodu a naša jubilejná radosť bude celkom iste úprimná a trvalá.
+ František Rábek, Nitriansky pomocný biskup