Namáhavá práca mnícha

V istom kláštore žil mních, ktorý sa raz prišiel posťažovať svojmu opátovi: „Najdôstojnejší otče, každý deň mám toľko práce! Musím zastaviť valiaci sa prúd vody, krotiť dvoch sokolov, brdziť dva zajace, cvičiť dvoch krahulcov, premôcť draka, skrotiť leva a ošetrovať chorého. “ „Ale milý brat, žiaden mních v našom kláštore nemusí takúto prácu vykonávať. To sú iba tvoje výmysly,“ odpovedal opát. „A predsa, ctihodný otče, hovorím čistú pravdu: - Prúd valiacej sa vody, to sú moje myšlienky, ktoré musím zastavovať, aby sa nedostali do bludných potokov. Dvaja sokoly, to sú moje oči, na ktoré musím dávať pozor, aby sa im nezapáčilo čosi, čo by mohlo škodiť mojej duši. Dva zajace, to sú moje nohy, ktoré musím brdziť, aby sa nedali na cestu hriechu. Dva krahulce, to sú moje ruky. Musím ich neustále cvičiť, aby konali dobre mne i mojim bratom. Drak, to je môj jazyk. Musím ho stále držať na uzde, aby som nepovedal nič neprístojné a nehovoril zbytočne. Lev, to je moje srdce. Musím s ním stále bojovať, aby sa nenaplnilo pýchou a sebectvom, ale aby v ňom neustále prebýval a pôsobil Boží Duch. Chorý, to je moje telo, ktoré si ustavične žiada raz to, inokedy ono a nepýta sa, či to, čo chce, je dobré pre skutočné zdravie". Opát prekvapene počúval mnícha a nakoniec povedal: „Milý bratku, veľmi tvrdo pracuješ v Pánovej vinici a tvoju únavu raz odmení Pán vo večnosti pokojom. “