My, Židia pre Ježiša, dvakrát povolaní

Židia pre Ježiša (Jews for Jesus) je židovsko-kresťanské spoločenstvo, ktoré v vzniklo v roku 1973 v San Franciscu v Kalifornii. Je inšpirované evanjelickým protestantizmom. Zachováva Starý Zákon v celej jeho šírke, ale verí taktiež v Nový Zákon.

Sú židia, ktorí veria v Ježiša. Väčšinou žijú v Spojených štátoch, ale možno ich stretnúť i v Izraeli, Argentíne, Kanade, Francúzsku a Veľkej Británii. Sú integrálnou súčasťou židovského spoločenstva a zachovávajú jeho predpisy. Tvrdia však, že Ježiš je Mesiáš. Veria v Nový Zákon, v Najsvätejšiu Trojicu, vo vtelenie Božieho Syna. Túžia zvestovať Dobrú Novinu medzi svojimi židovskými bratmi. Sú to Židia pre Ježiša, zvláštna zmiešanina dvoch náboženstiev, ktorá je ojedinelým prípadom medzi veľkými monoteistickými náboženstvami. Veria v Ježiša, ale pokladajú sa za plnohodnotných židov, preto podľa tradície otcov zachovávajú sviatky, židovskú Paschu, predpisy týkajúce sa potravín. Nejedia bravčové mäso ani nekonzumujú žiadne mäso s mliekom. Akoby sa zastavili v období prvých kresťanov pred dvetisíc rokmi, ktorí boli Židia. Tvrdia, že skutočná identita židov i kresťanov siaha do obdobia, kedy bolo židovské i kresťanské náboženstvo ešte jedno. Pre judaizmus je kresťanská viera bludom a je jasné, že na Židov pre Ježiša nepozerajú práve s nadšením. Sú pre nich súčasťou širšieho spoločenstva - spoločenstva kresťanských židov, teda tých, ktorí veria v Ježiša, prijali krst a stali sa protestantmi, katolíkmi či pravoslávnymi. Od samých začiatkov najviac pomáhali židom pre Ježiša evanjelické protestantské cirkvi. Vo svete je ich okolo 250 tisíc, z čoho je až 79% vo veku 20-29 rokov. Židom pre Ježiša je aj 40-ročný Londýnčan Richard Harvey, doktor antickej literatúry. S kresťanstvom sa zblížil vďaka protestantským priateľom. „Cítim sa dobre všade tam, kde sa vyslovuje meno Ježiš. Som rád, že mám takú veľkú príležitosť zvestovať Ho všetkým“ - vyznáva. „Ježiš patril do spoločenstva svojich čias. Jeho metóda modlitby bola metódou farizejov, rabínov tamtých čias. Bol Mesiášom, ale bol tiež židom - vysvetľuje Harvey. - Nasledovníci Ježiša zostali v tom istom spoločenstve, zachovávali jeho tradície a zvyky. Odlišovali sa, lebo verili v toho Mesiáša, ktorý prišiel a ktorý sa jedného dňa vráti. (...) Pri šírení kresťanského posolstva medzi nežidovské národy bolo ťažké uchovať židovsko-kresťanskú identitu.“ Ďalej Harvey rozpráva o tom, že svoje kresťanské povolanie objavil vo veku 18 rokov. Popiera, žeby zavrhol svoju židovskú minulosť. „Podľa Biblie je židom ten, kto pochádza od Abraháma, Izáka a Jakuba. Ak patríme do tejto genealogickej línie, chtiac-nechtiac sme židmi. Vybral nás sám Boh nezávisle na našich myšlienkach či skutkoch. Kresťanom je ten, kto uznal Ježiša za Mesiáša a rozhodol sa ísť za Ním. Byť kresťanom je osobná vec medzi človekom a Bohom, druhé narodenie, voľba, ktorá nemá nič spoločného s prvou, prirodzenou voľbou, na ktorú nemáme vplyv. Moja rodina prišla do Anglicka pred 2. svetovou vojnou a zmenila si priezvisko, aby sa tak vyhla nacistickému prenasledovaniu. Keď som bol dieťaťom, chodili sme do liberálnej synagógy. Vo veku 14 rokov som pocítil, že obrady v synagóge sú pre mňa prázdne, že už neverím v nimi uctievaného Boha a začal som hľadať. V móde bola transcendentálna meditácia a existencialistická filozofia - boli to 70-te roky. No zážitky s nimi spojené mi nedali odpoveď. Potom som spoznal skupinu kresťanov-evanjelikov. Tri roky som sa snažil dokázať, odvolávajúc sa na svoje židovské vzdelanie, že títo moji priatelia sa mýlia. Čím viac som sa snažil, tým viac som si uvedomoval, že majú pravdu, keď veria v Ježiša. Na vlastné oči som mohol vidieť rozdiel v ich živote, radosť a osobný pokoj, aký mali. Cítil som sa kresťanom, ale moja židovská identita bola problémom. A až keď som spoznal Židov pre Ježiša, uvedomil som si, že jestvuje východisko pre moje ťažkosti, že zvestovanie kresťanského posolstva nie je nezmieriteľné s mojou minulosťou a mojou rodinou. (...) Moje kresťanstvo - končí svoje rozprávanie Harvey - to je viera prvotnej Cirkvi, ktorého základnými zložkami sú judaizmus a objavenie Mesiáša. Preto sa nemôžem stotožniť so žiadnou z jestvujúcich kresťanských cirkví. Mojím poslaním je ohlasovať bratom a sestrám v Kristovi, že jednota židov a kresťanov je možná a neprináša újmu žiadnej z dvoch identít“. Taktiež v katolíckom prostredí sú takí, ktorí pozerajú nevľúdnym okom na Jews for Jesus. Napríklad, teológ Helen Fry. Vysvetľuje, že Cirkev vždy považovala synkretizmus za niečo, čo oslabuje ducha, hoci nikdy sa oficiálne nevyjadrila k tzv. mesiánskemu židovstvu. Je to širšie hnutie, zoskupujúce židov, aj Židov pre Ježiša, ktorí hoci veria v Ježiša, nestávajú sa kresťanmi v našom chápaní. Chcú si takto v plnosti zachovať svoju židovskú identitu, predovšetkým preto, aby sa mohli priblížiť k iným bratom-židom, ktorí ešte neveria v Ježiša, aby ich „obrátili“. „Mesiánske židovstvo - prijímanie kresťanských prvkov do hebrejskej tradície - mieša hranice medzi týmito dvoma náboženstvami“ - hovorí Fry. Ba čo viac - kresťanské náboženstvo sa nedá stotožniť s náboženstvom Izraela" - definitívne konštatuje Fry. Podľa otca F. Rossiho De Gasperis, jezuitu z pápežského biblického inštitútu v Jeruzaleme, v dnešnom Izraeli možno pozorovať nový nárast hebrejského kresťanstva. „Židia, ktorí sa obracajú na kresťanstvo, stávajú sa katolíkmi, protestantmi alebo pravoslávnymi - píše o. De Gasperis na stránkach anglického katolíckeho mesačníka The Month - uvedomujú si svoju židovskú identitu, ktorú si chcú zachovať popri špecifickom kresťanskom povolaní“. Prvým príkladom židovsko-katolíckeho spoločenstva v Izraeli, ako sa uvádza v článku Nové židovské kresťanstvo, je Dielo sv. Jakuba, organizácia založená v roku 1959. Jej cieľom je potláčať predsudky voči Cirkvi. Má niekoľko sto členov a chce sa pretransformovať na osobitnú cirkev." O. De Gasperis vysvetľuje: „Nemožno zabúdať na židov, ktorí prijali kresťanstvo a vracajú sa do Izraela. Mnohí z nich naďalej v skrytosti vyznávajú svoju vieru, podobne ako “kryptokresťania" v Japonsku". Početnejšie sú podľa o. De Gasperisa spoločenstvá už spomínaných mesiánskych židov. „Existuje všeobecná mienka - píše o. De Gasperis, ktorý žije v Izraeli viac ako 17 rokov - že žid, ktorý príjme Ježiša, nemôže byť uznávaný za žida. No skúsenosť hovorí, že keď mesiánsky žid rozpráva hebrejsky, zachováva tradície a platí dane, je akceptovaný a nie je žiadnym spôsobom diskriminovaný“.
Anzulewicz