Vzor pre naše srdcia

Dnešný svet je poznačený nedostatkom lásky. Je to najväčšia choroba moderného človeka, ktorá ho ničí a vrhá čoraz hlbšie do priepasti jeho sebectva. Častokrát počujeme konštatovanie: „To je človek bez srdca!“ A naozaj, mnohí ľudia akoby boli pozbavení najzákladnejšieho citu, najmenšej ľútosti a spolupatričnosti s utrpením iných. Ba mnohí sa ani nedokážu tešiť s druhými. Nedokážu vidieť potreby iných. Priznajme si, že mnohokrát medzi tých „mnohých“ patríme aj my. My, ktorí sa hrdo hlásime k odkazu sv. Cyrila a Metoda. Nedávno sa mi stala takáto udalosť: Šiel som v jedno sobotňajšie popoludnie po rušnej nitrianskej ulici. Zrazu som zbadal na druhej strane ulice ležať človeka, tesne pri širokom chodníku. Delilo ma od neho asi 150 metrov. Za čas, ktorý som potreboval k prekonaniu tejto vzdialenosti, prešlo okolo neho bez povšimnutia desať ľudí. Podľa štatistiky mi vychádza, že z tých desiatich bolo 8 kresťanov. Veď asi 80 % obyvateľov Slovenska sa hlási k nejakému kresťanskému vierovyznaniu, väčšina z nich ku katolíckemu. To znamená, že minimálne šiesti z tých ôsmych ľahostajných kresťanov sme boli my - katolíci. Bez povšimnutia sme prešli okolo človeka, ktorý veľmi potreboval pomoc. Pri tejto udalosti mi prichodí na mysel podobenstvo o ranenom Židovi a milosrdnom Samaritánovi. Aj my sme ako tí „spravodliví“, ktorých okrem seba nezaujíma nič a nikto. Koľkokrát denne prechádzame bez povšimnutia okolo iných ľudí, ktorí azda neležia priamo na chodníku, ale aj oni potrebujú veľmi našu pomoc. Možno im stačí iba naše dobré slovo, možno sú to tí najbližší, možno je to niekto, komu v skrytosti krváca srdce pre ľahostajnosť a nevšímavosť tých, v ktorých hľadal oporu. My, kresťania, máme jeden veľký vzor nekonečne milujúceho a dobrého srdca. Je ním Najsvätejšie Srdce Ježišovo. To Srdce, ktoré nás milovalo až do krajnosti, ktoré naplnené láskou ku každému z nás bolo prebodnuté našou kopijou. Kopijou našej zloby. Toto Srdce, v ktorom je miesto pre všetky naše bolesti i radosti, ktoré bije pre nás, nech je vzorom pre naše srdcia. Srdcia, ktoré si častokrát uzatvárame svojou zlobou a egoizmom. Ono nám dáva stále šancu, šancu začať odznova, začať pripodobňovať svoje srdce tomuto Najsvätejšiemu Srdcu. Srdce, v ktorom si uvoľníme miesto pre jedného nového človeka, ktorý potrebuje naše pochopenie a pomoc a ktorý je nám azda na prvý pohľad úplne cudzý, je o krok bližšie k svojmu pretvoreniu na obraz Božského Srdca. Najkrajším príkladom, ako sa dá pretvoriť srdce človeka podľa vzoru Božského Srdca je nám Nepoškvrnené Srdce Panny Márie. Srdce, v ktorom je miesto pre každého z nás. Srdce, ktoré sa s nami raduje i smúti. Nech nám vyprosí dar pretvorenia našich sŕdc.