Pokojné, zmysluplné a dôstojné prežívanie staroby

O životnom postavení ľudí tretieho veku

Hosťom nášho časopisu je Univ. prof. PhDr. Jozef Kuric DrSc., ktorý je členom Katedry psychológie PF Univerzity Konštantína Filozofa a emeritným profesorom psychológie Masarykovej univerzity v Brne. Venuje sa výskumu psychológie ľudí druhého a tretieho veku (t. j. produktívneho a poproduktívneho veku). Výsledky jeho práce sú veľmi zaujímavé a istotne oslovia nejedného čitateľa. Preto sme sa rozhodli položiť pánovi profesorovi v tomto i budúcom čísle „Rytiera“ niekoľko otázok.

- Život starších ľudí je poznamenaný mnohými problémami. Prečo ste sa rozhodli práve pre výskum psychológie starých ľudí, t. j. pre gerontopsychologický výskum?
- Jedným z moderných pohľadov na rozvoj psychologických vied je i snaha skúmať duševný vývin a celoživotný rozvoj človeka. V období mladosti, dospelosti i v starobe. Tento výskum samozrejme nemá iba teoretický význam, čiže nechce iba držať krok s rozvojom iných vied o človeku. Chce tiež pomôcť využívať získané poznatky pri riešení praktických životných problémov. Tie súvisia s charakterom života súčasnej rodiny a výrazne sa dotýkajú i organizácie života starnúcej generácie. Sú to najmä problémy materiálne, etické a psychologické. V období starnutia človeka dochádza k rozličným osobnostným zmenám, k zmenám v medziľudských vzťahoch, k zmenám záujmov, k zmenám v oblasti citových reakcií, etických názorov, náboženského presvedčenia a najmä života. Ani v tomto období nezanikajú túžby a snahy po zdokonaľovaní svojho života. Často je to práve opačne, zvyšuje sa úsilie o dôstojné a zmysluplné prežitie života v jeho poslednej časti.
- Ktoré problémy našich starších bratov a sestier ste pri svojich výskumoch vnímali ako najväčšie? Na čo sa vaše výskumy zameriavajú?
- Problémov našich seniorov (asi vo veku 60 až 90 rokov), na ktoré sa pri svojich viacročných výskumoch zameriavam, je veľmi veľa. Úzko súvisia s ich súčasným životným postavením. Je to napríklad problém prípravy na dôchodkové obdobie, problém kresťanskej alebo ateistickej životnej orientácie, posudzovanie kladných či záporných povahových a charakterových vlastností u iných ľudí, orientácia v morálnych životných hodnotách a orientácia na ne. Ďalej je to napríklad problém optimistického alebo pesimistického postoja k životu, spätný pohľad na doteraz prežité obdobie života, na jeho šťastné i smutné úseky. Zisťujem ich názory na zmysel ľudského života vôbec a v starobe osobitne, ich pohľad na život v rodinách či rozličných sociálnych ustanovizniach (domovy dôchodcov, penzióny, hospice a i.) a všímam si tiež ich medziľudské vzťahy v užších rodinných zväzkoch i v širšom spoločenskom prostredí.
- Aké poznatky vám prinášajú vaše výskumy?
- Výskumu sa zúčastnilo už asi tristo seniorov - mužov i žien. Takže s určitým stupňom zovšeobecnenia možno skonštatovať, že dôslednejšie a primeranejšie sa na dôchodkové obdobie pripravuje len menšia časť, väčšina z nich prechádza do dôchodkového obdobia nepripravená, alebo sa pripravuje nevhodne. A tak namiesto „zaslúženého odpočinku“ sa veľmi často dostavuje rozčarovanie, zhoršuje sa ich životná pozícia, prichádza sklamanie, nepochopenie, pocity krivdy. Ba možno hovoriť dokonca o akomsi „dôchodcovskom syndróme“. Pri plánovaní aktivít a programu v dôchodkovom veku sa často vytyčujú nereálne ciele. Človek chce tieto nereálne ciele dosiahnuť a neuvedomuje si, že v jeho osobnostnej štruktúre dôjde v dôsledku starnutia k nevítaným zmenám. V tom tkvejú i mnohé sklamania zo slabej realizovateľnosti mnohých dôchodkových plánov mužov i žien. Podľa týchto výskumov mávajú muži v dôchodkovom veku viac závažných problémov. To by si však vyžadovalo podrobnejší rozbor. Hodnotová orientácia našich seniorov je ešte v značnej miere zacielená na trvalé kresťanské mravné a charakterové hodnoty, výrazná väčšina verí v posmrtný život podľa Evanjelia. No v porovnaní s dávnejšou minulosťou sa zvýšil i počet ateistov či vyznavačov rozličných zmätených nábožensko-ateistických svetonázorových mutácii a vyznavačov mnohých siekt. V mnohých prípadoch však badať jasný nesúlad medzi kresťanskou svetonázorovou orientáciou a kresťanským spôsobom života. Stopy dlhoročnej ateizácie sa prejavujú i tu. Viditeľná je i snaha skôr prispôsobovať náboženské princípy konkrétnemu spôsobu života než život podľa evanjelia meniť. Absolútna väčšina seniorov chce svoj život prežiť vo svojom rodinnom prostredí vo viacgeneračných rodinách a len nepatrná časť dáva prednosť domovom dôchodcov, penziónom a iným verejným sociálnym zariadeniam. Bývajú to spravidla jednotlivci, ktorí majú buď rozvrátené rodinné zázemie alebo ich rodinné zázemie už zaniklo. Sú i takí, čo radšej žijú v úplnej samote, než v nejakej opatrovateľskej inštitúcii.
- Ako možno využiť v živote našej staršej generácie poznatky z vašich výskumov?
- Ako som uviedol, u značnej časti ľudí tretieho veku je badateľná istá vážna rozporuplnosť medzi životnou hodnotovou orientáciou a reálnym životom podľa princípov kresťanskej morálky. Všetci starší seniori ešte v detstve dostali plnohodnotnú náboženskú výchovu, no potom desaťročia žili pod vplyvom silnejúcej ateizácie. I v súčasnosti ich život plynie rozporuplne a potrebovali by podať pomocnú ruku od tých, čo boli silnejší a dokázali si zachovať svoju tvár napriek veľmi silným prekážkam. Od tých, ktorí žili a žijú intenzívnym náboženským životom. Práve v tejto podanej pomocnej ruke spočíva praktické využitie poznatkov z mojich výskumov. Z nášho materiálu uvediem aspoň jednu ukážku slov 83-ročného muža: „Veľmi si vážim priateľa J.O., ktorý má veľkú zásluhu na tom, že som sa vrátil k náboženskej viere a že som opäť začal žiť náboženským životom. Prinieslo mi to a naďalej stále prináša obrovskú psychickú pomoc. No najviac zo všetkých ľudí na tomto svete si vážim rehoľnú sestričku S. Svojimi krásnymi povzbudzujúcimi slovami mi poskytovala duševnú podporu. Pri príležitosti mojich 80. narodenín mi sestričky v kláštore pripravili prekvapenie v podobe sv. omše, ktorá bola mimoriadne krásna a v prosbách, ktoré sú jej súčasťou, mi vyprosovali zdravie, šťastie a ďalší pokojný život. Pri odchode z kostola mi tiež zaspievali krásnu pieseň. Bol to jeden z najkrajších zážitkov v mojom živote.
Istotne sa mnohí naši čitatelia, prežívajúci jeseň svojho života alebo ich blízki každodenne stretávajú s množstvom problémov, na ktoré hľadajú odpoveď. Preto vám ponúkame možnosť odpovede odborníka na vaše otázky. Pán profesor sa bude snažiť podľa možností odpovedať na všetky vaše otázky, na tie, ktoré azda trápia mnohých i na stránkach „Rytiera“. Vaše problémy, o ktorých by ste sa chceli poradiť s Univ. prof. Jozefom Kuricom, posielajte na adresu našej redakcie.