Mária v liturgii Arménskej cirkvi

V dejinách Arménskej cirkvi Mária zohrávala i zohráva výnimočnú úlohu, čo je vyjadrené v liturgických modlitbách. Arméni si ju ctia ako Prostredníčku, Pani Cirkvi, Kráľovnú Arménska, Kráľovnú vesmíru, nádej arménskeho ľudu a nádej všetkých kresťanov. V každej situácii treba u nej hľadať záchranu a pomoc.

Mariánske sviatky

Liturgický kalendár Arménov je originálny a pomerne komplikovaný. Väčšina slávností a sviatkov nemá určený konkrétny dátum, ale sú pohyblivé. Najdôležitejšie sviatky, aj mariánske, sa totiž slávia v nedeľu. Z tohto pohľadu delíme mariánske sviatky do dvoch skupín. Prvá skupina sú sviatky, ktorých dátum je určený a nemenný. Patria k nim: sviatok Pánovho vojdenia do chrámu - Obetovanie Pána (14. februára), Zvestovanie Pána (25. marca), Narodenie Panny Márie (8. septembra), Obetovanie Márie v chráme (21. novembra) a Počatie Panny Márie (9. decembra). Druhú skupinu tvoria pohyblivé sviatky. Patria k nim Nanebovzatie Blahoslavenej Panny (nedeľa medzi 12. a 18. augustom), Nájdenie Šiat Márie (šiesta nedeľa po Zoslaní Ducha Svätého), Prenesenie opasku Panny Márie z Jeruzalema do Konštantinopola (tretia nedeľa po Nanebovzatí Panny Márie). Pre Arménov je najdôležitejším mariánskym sviatkom sviatok Zvestovania. Predchádza ho dlhý pôst a po ňom nasleduje oktáva, čiže osem sviatočných dní. Treba spomenúť, že okrem toho je každá streda osobitným spôsobom zasvätená Matke Pána, pretože Arménska cirkev verí, že Vtelenie Pána sa uskutočnilo práve v stredu.

V slávení Eucharistie

Pri sv. omši je Matka Božia rozličným spôsobom spomínaná a vzývaná. Ešte pred začiatkom liturgie sa kňaz spolu s diakonom modlí túto modlitbu: Kňaz: „Pre Svätú Matku Božiu, vypočuj, Pane, naše prosby a spas nás“. Diakon: „Svätá Bohorodička a všetci svätí nech sú našimi orodovníkmi u nebeského Otca, aby nám preukázal milosrdenstvo a spasil svoje stvorenia“. Kňaz: „Prijmi, Pane, naše modlitby, na príhovor Svätej Bohorodičky (Astvazazin), Nepoškvrnenej Matky Tvojho Syna i všetkých Tvojich svätých...“ Počas obradu okiadzania darov je Mária znovu spomínaná. Na zakončenie hymnu, ktorý sa modlí počas tohto obradu, chór spieva: „Na príhovor Panny, Tvojej Matky, prijmi, Pane, prosbu Tvojich služobníkov.“ Na záver tzv. Hymnu Cirkvi dodáva: „Svätá Cirkev uznáva čistú Pannu Máriu, Matku Božiu, vďaka ktorej nám bol daný Chlieb nesmrteľnosti a Kalich radosti. Chváľte ju cirkevným spevom“. V arménskej sv. omši je mnoho textov, ktoré hovoria o Márii z pohľadu tajomstva Vtelenia. Jej prítomnosť je spomínaná alebo je vzývaná v modlitbe, ktorá sa volá O Monogenes, v Kréde, v prefácii, v modlitbe na Sanctus a v modlitbe nazývanej Trisagion. Ústredný bod Svätej omše, čiže anafora, obsahuje dva dôležité mariánske texty. V modlitbe po Sanctus čítame: „On sa naozaj stal človekom z Matky Božej Svätej Panny Márie, prešiel všetky strasti ľudského života a ostal čistý od hriechu...“ Posledná zmienka o Panne Márii je pred modlitbou Otče náš: „Spomínajúc Bohorodičku, vždy Pannu Máriu a všetkých svätých, modlime sa k Pánovi“.

V Liturgii hodín

V Liturgii hodín je Blahoslavená Panna často vzývaná ako Orodovníčka vo všetkých ľudských potrebách. Modliaci ju prosia o príhovor za odpustenie hriechov, o príhovor za pokoj, za lásku a spravodlivosť, za živobytie, za jednotu Cirkvi, za duchovné obrodenie a je vzývaná aj v modlitbách za zomrelých. V modlitbe z Ranných chvál sa hovorí: „A modlime sa k Pánovi o pokoj - aby Pán Boh na orodovanie Svätej Bohorodičku vypočul hlas našej modlitby“. V tzv Hora pacis po Vešperách sa modlí nasledujúca modlitba: „Padáme dolu pred Tebou, Svätá Božia Rodička, a prosíme Ťa, Nepoškvrnená Panna, oroduj za naše duše a pros Tvojho Jednorodeného Syna, aby nás oslobodil od pokušenia a od všetkých našich nebezpečenstiev“. Okrem toho každý deň sa s modlitbou Ranných chvál a Vešpier spája spev modlitby s názvom Trisagion (Svätý Bože, svätý a mocný, svätý a nesmrteľný, zmiluj sa nad nami). Po tomto vzývaní vždy nasleduje staroveká modlitba k Márii: „O slávna a požehnaná, vždy svätá Panna, Matka Božia Mária, Matka Krista, prednes naše modlitby Tvojmu Synovi a nášmu Bohu“. V komentári k arménskemu breviáru Ján z Odsun prináša teologické vysvetlenie veľkej úcty k Panne Márii v posvätných hodinkách. Toto vysvetlenie má ekleziologický charakter. Podľa neho Mária zrodením Spasiteľa oslobodila ľudstvo od zatratenia a vďaka tomu priviedla deti k Cirkvi, ktorá teraz vystupuje v úlohe matky.

V liturgii sviatostí a svätenín

V rámci liturgie sviatostí a svätenín orodovanie Panny Márie zaujíma veľmi dôležité miesto. Uvádzame príklad z modlitby pri prijatí sviatosti manželstva: „Ty, Matka života, Panna, Kráľovná, Bohorodička, daruj tejto našej kráľovnej (t. j. neveste) Tvoju milosť“. Počas slávenia zvyšných sviatostí a svätenín je Mária vzývaná priamo alebo nepriamo ako Orodovníčka či Prostredníčka u Boha a svojho Syna. Tu je príklad z pohrebného obradu: „Bože, ktorý miluješ ľudí, náš Spasiteľ, vzývame Tvoje veľké a všemohúce meno skrze modlitby Svätej Bohorodičky a všetkých svätých“. Pri obradoch posviacky chrámu a rozličných stupňoch kňazského svätenia je Mária predstavovaná ako typ a pravzor Cirkvi, najmä ako Panna zachovávajúca vernosť svojmu Božskému Ženíchovi.

GRzegorz M. Bartosik OFMConv