Pred ikonou

Zázračné narodenie

Dňom Zmŕtvychvstania sa začína jedna veľká nedeľa, ktorá prechádza do týždňa siedmych týždňov a predstavuje plnosť kresťanského zjavenia. Týchto päťdesiat dní predstavuje v tradícii prvotnej Cirkvi jeden veľký sviatok. V poslednú nedeľu Päťdesiatnice Pravoslávie slávi sviatok Najsvätejšej Trojice: Svetlo Otec, svetlo Slovo, svetlo Duch Svätý bolo zoslané Apoštolom v ohnivých jazykoch, cez ktoré bol celý vesmír osvietený a vzdáva česť Svätej Trojici. Tradičná kvetinová výzdoba chrámov je obrazom prísľubu nového stvorenia. V deň Päťdesiatnice Cirkev slávi nové narodenie človeka v Duchu Svätom. Vo vtelení sa Boh rodí v tele, stáva sa človekom. Vďaka milosti Ducha sa človek môže stať Bohom. Ikona Päťdesiatnice mystickým spôsobom vovádza kresťanov Východu do diela samého Boha. Otec sa nakláňa ku všetkým ľuďom, aby ich urobil svojimi adoptovanými synmi, aby ich nanovo zrodil. Lúče, jazyky ohňa, ktoré vyžarujú z jedného prameňa, pripomínajú zaodianie sa apoštolov do sily a ich krst v Duchu. Cyril Alexandrijský vysvetľuje: Dom sa stáva nádržou duchovnej vody: učeníci sedeli vnútri a dom ňou bol celý plný. Boli teda pokrstení úplne podľa prísľubu: oblečení na tele i na duchu do uzdravujúceho rúcha. (...) Dostali oheň, ktorý nepáli, ale zachraňuje, ktorý ničí tŕne hriechu a dušu robí vznešenou. (...) Zostupuje na nich ako ohnivé jazyky, aby korunoval ich hlavy novými duchovnými diadémami. Najprv ohnivý meč zatarasil vstup do raja, teraz uzdravujúci jazyk ohňa navrátil milosť. Celé dielo spásy má svoj prameň v Trojjedinom Bohu - trojdielny lúč v strede; a k nemu vedie - je to otvorenie priestoru ikony smerom nahor: V ten deň spoznáte, že ja som vo svojom Otcovi (...) i vo vás. (Jn 14, 20). Na ústrednom oblúku svätého obrazu môžme rozjímať o tajomstve Kolégia Dvanástich Apoštolov. Je to vízia, ktorá prekračuje rozprávania známe zo Skutkov Apoštolov (2, 1-13). Medzi Dvanástimi sa nachádza Pavol, Marek a Lukáš. Všetci spolu predstavujú jeden Snem, jedno všeobecné zhromaždenie, jeden spoločný základ, na ktorom stojí naša viera. Svätý Duch premienia kresťanské spoločenstvo na Kristovo Telo. Po dni Babylonskej veže prichádza deň návratu: Keď Najvyšší zostúpil a rozdelil jazyky, vtedy rozprášil národy; no keď rozdelil ohnivé jazyky, všetkých povolal k jednote (sv. Roman). Všetci, rovnako veľkí, sedia v tom istom kruhu - rovní dôstojnosťou i chválou, majú tú istú moc zväzovania a rozväzovania. Sú zaodiati tou istou Božou mocou, spojení tým istým uzlom Lásky. No na každom z Apoštolov spočíva iný prameň toho istého Ohňa. Každý dostáva špecifickú charizmu pre budovanie jedného tela: Všetko je darom Ducha Svätého, On je prameňom prorokov, On učí kňazov, učí múdrosti nevzdelaných, mení jednoduchých rybárov na teológov, zjednocuje celé zhromaždenie Cirkvi. Uprostred, medzi dvoma Apoštolmi Petrom a Pavlom je prázdne miesto. Je to miesto Krista. To On je neviditeľným spôsobom prítomný medzi nimi. To On, skrze svojho Ducha, riadi a vedie Cirkev: Kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som Ja medzi nimi. V neskoršej ikonografii sa objavuje tiež osoba Márie. Ako všetci kresťania, i Ona sa nachádza v poli pôsobenia Ducha. Tak ako iní, aj Mária je na ceste prebožstvenia. Jej ústredné miesto má pripomenúť obraz Cirkvi, ktorá je budovaná na mužskej hierarchii, no je tiež Matkou-Pannou, ktorá z vody a Ducha rodí svojich synov, ktorá eucharistickým chlebom kŕmi svoje deti. Mária uprostred nám dovoľuje kontemplovať nad vzájomným prenikaním sa štruktúry s charizmou. Mária medzi Apoštolmi ukazuje, že v Božích očiach niet ani Žida ani Gréka, ani muža ani ženy, že všetci sme Božími deťmi, ktoré potrebujú spásu. Každý z Dvanástich drží vo svojich rukách zvitok alebo knihu. Toto ich ohlasovanie je základom našej Cirkvi. Z neho vyrastá celá Tradícia. Sväté Písma sú pre nás duch a život (Jn 6, 63). Odo dňa Päťdesiatnice bude toto Slovo nesené všetkým národom, ktoré sú v tmách hriechu a smrti. Vďaka apoštolskej náuke všetky národy budú môcť počuť Dobrú Novinu o spáse. Čudná postava odetá do kráľovských šiat nám pripomína poslanie Cirkvi. Starý Kráľ, nad ktorým vidno meno Kosmos symbolizuje svet uzavretý v temnostiach a tieni smrti. Nie je však zbavený nádeje. Nosí v sebe stopy pôsobenia Boha, čiastočky pravdy - biele plátno, ktoré veľmi kontrastuje s čiernotou jaskyne. Svätý Duch preniká z novej zeme, ktorú predstavuje kruh Apoštolov, ku ktorým sa utieka osoba v kráľovskom odeve. Celý vesmír, napriek tomu že Knieža tohto sveta drží nad ním stále svoju ruku, vďaka svedectvu Apoštolov (dvanásť zvitkov na plátne), môže zdvíhať svoje dlane a otvárať ich pre premeňujúce pôsobenie ohnivých jazykov. Ľudia by nemali nikdy upadať, vystreté ruky človeka nikdy nezostanú prázdne. 

Ďakujem Ti, (...) pretože Ty, Bože, si sa pre mňa stal všetkým vo všetkom: nevýslovnou potravou, danou zadarmo, neprestajne vylievanou na ústa mojej duše, prelievajúcou sa do prameňa môjho srdca; žiarivým odevom, ktorý ma zahaľuje a chráni, ktorý ničí útoky démonov; očistením, ktoré ma obmýva od každej škvrny svätými nesmrteľnými slzami, ktoré tvoja prítomnosť dáva tým, ktorých Ty navštevuješ (Simeon Nový Teológ)