Na úvod

Bolesť a kríž

Už tradične prvé číslo Rytiera Nepoškvrnene vychádza v období Veľkého Pôstu. Vtedy si azda častejšie ako inokedy pripomíname tajomstvo Kristovej obety, tajomstvo Jeho kríža. Snažíme sa aspoň trochu sa k tomuto tajomstvu priblížiť zriekaním sa, rozličnými pôstnymi predsavzatiami, ktoré prijímame ako náš vklad k hlbšiemu prežitiu prípravy na Veľkú Noc. Pri pobožnostiach Krížovej cesty alebo pri našich návštevách tichých miest kalvárií rozjímame o bolesti. O bolesti, ktorá bola vrcholom Božej lásky k nám. O bolestnej Láske, ktorá nám priniesla spásu.  Slovu bolesť sa častokrát snažíme vyhnúť, tvárime sa, akoby sa nás bolesť nedotýkala. A keď sa aj dotýka, je to nanajvýš naša vlastná bolesť. Ako často počujeme, ale i sami vravíme: „Mám dosť svojich problémov.“Uzatvárame sa do svojho malého sveta a naše problémy sa nám zdajú neznesiteľnými, najväčšími na svete. Nevnímame, a častokrát vari ani nechceme vnímať, že ktosi vedľa nás prežíva veľké utrpenie, že niekto vedľa nás nesie kríž, s ktorým by tak veľmi potreboval pomôcť... Nedávno som počul takýto príbeh, ktorý by sa dal nazvať príbehom banálnym i nevšedným zároveň.  Zamyslený človek kráčal kedysi dávno nočnou ulicou. Videl, že ktosi kráča presne oproti nemu, ale pohrúžený do sveta svojich problémov predpokladal, že sa mu vyhne. Nevyhol sa a týto dvaja sa zrazili. Zamyslený človek zrazu precitol zo svojho zamyslenia a rozkričal sa na toho druhého: „Čo nevidíš? Kam sa pozeráš? Nemáš na chodníku dosť miesta?“ Ten druhý mu ticho, s pokojom a pokorou v hlase, odpovedal.„Prepáčte, ale nevidím, ja naozaj nevidím. No vy by ste mali vidieť z diaľky svetlo môjho lampáša.“ Človek, čo sa pred chvíľou osopil na toho druhého s toľkým hnevom v hlase stál zarazený a s otvorenými ústami pozeral na svojho blížneho, ktorý v ruke skutočne držal lampáš. No svetlo v ňom už nehorelo. Teraz, trochu previnilo, povedal: „Odpusť, ale tvoje svetlo už nesvieti.“ Nevidiaci si len ticho povzdychol: „A toľkých ľudí, ktorí išli okolo mňa, som sa spýtal, či môj lampáš ešte svieti. Všetci mi odvetili, aby som im dal pokoj s takou hlúposťou, že oni majú dosť svojich, väčších problémov.“ Nie sme i my, ako ten zachmúrený, nahnevaný a zamyslený človek? Chceme vidieť, čo sa deje okolo nás, čo trápi našich blížnych?  Na Slovensku vidíme, že zo dňa na deň rastie v spoločnosti nespravodlivosť, arogancia mocných, ignorancia problémov zo strany tých, ktorý by mali na ne reagovať a upozorňovať, že Slovensko už prestalo byť tým príslovečným kresťanským Slovenskom. Vidíme veľkú sociálnu nespravodlivosť, manipuláciu s verejnou mienkou... Slovensko je rozdelené ako nikdy predtým. Na jednej strane strane celkom priaznivé štatistiky o návštevnosti bohoslužieb, pútnych slávností, výstavbe nových chrámov, na strane druhej alarmujúce štatistiky o neúcte k životu a vraždách nenarodených, o neúcte k rodinným hodnotám, nehorázne rýchlo narastajúcej kriminalite všetkého druhu, nehanebné porušovanie zákona tými, ktorí majú byť príkladom pre občanov...  Azda si poviete, čo má toto spoločné s otázkou bolesti a utrpenia? Problémy sužujúce našu spoločnosť majú veľmi veľa spoločného s otázkou bolesti a utrpenia. Je to bolesť, ktorá trápi spoločenstvo ľudí, v ktorom sa pohybujeme. Je to kríž, ktorý musí slovenská spoločnosť niesť. A tým, že sa tvárime, ako by sa nás to netýkalo, že riešenie spoločenských problémov alebo už len základný záujem o ne nechávame pre iných, odmietame pomôcť niesť kríž Slovenska, ktorý je vinou nás všetkých, nášho nezáujmu, taký ťažký...  Prežívanie bolesti, nesenie našich krížov i pomoc pri nesení krížov iných nás približuje k trpiacemu Kristovi. Robí nás účastnými na Jeho bolestiach, ktoré priniesol za nás ako zmiernu obetu. Ak chceme, aby Slovensko bolo skutočne kresťanské, skúsme niesť jeho kríž i my... Skúsme sa viac zaujímať o to, čo spôsobuje, že je tak ťažký. Skúsme sa nechať viac počuť na verejnosti, viac sa dožadovať našich práv na skutočne kresťanský život ale i viac dávať príklad tohto života.  Nech nám Bolestná Matka trpiaceho Krista vyprosí pomoc pri tejto snahe a pravú veľknočnú radosť plynúcu s prijatia kríža Jej Syna.