O poslaní kresťanov v spoločnosti

V druhej polovici januára sa v staroslávnej Levoči uskutočnilo stretnutie prezidentov stredoeurópskych štátov. Na jeho programe bolo i neoficiálne stretnutie hláv štátov s predstaviteľmi občanov Slovenska, ktorým nie je svet okolo nich ľahostajný a sú zapojení do rozličných spoločenských aktivít. Jedným z účastníkov stretnutia s prezidentmi bol i generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity Ing. Juraj Barát. Po návrate z Levoče sme ho požiadali o krátky rozhovor.

- Stretol si sa s troma prezidentmi, zhodou okolností všetci traja sú katolíci. Ktorí to boli a o čom si sa s nimi zhováral?
- Stretol som sa so slovenským prezidentom pánom Michalom Kováčom, s prezidentom Talianska pánom Luigim Oscarom Scalfarom a s prezidentom Maďarska pánom Árpádom Gönczom. Pred stretnutím sme dostali životopisy jednotlivých prezidentov a tak som sa dozvedel, že všetci traja sú katolíci. Všetci traja boli spolu v sobotu ráno, v deň nášho stretnutia, na sv. omši, čiže mali možnosť bližšieho kontaktu s cirkevným spoločenstvom na Slovensku. Hoci nebolo veľa času na rozhovor, pretože na stretnutie s každým prezidentom som mal vyhradených pätnásť minút, rozhovor bol veľmi srdečný a spontánny. Dotkli sme sa poslania kresťanov v európskej spoločnosti. Ja som sa s nimi rozprával predovšetkým o charite, humanitárnej sfére a myslím, že s touto problematikou boli prezidenti veľmi dobre oboznámení.
 - Čo ťa najviac oslovilo pri rozhovoroch s prezidentmi?
- Pán prezident Kováč vníma poslanie kresťanov v spoločnosti ako nezastupiteľnú úlohu príslovečnej „soli zeme a svetla sveta“. Kresťan nesmie byť ľahostajný k spoločenským otázkam a musí vnášať kresťanského ducha do života. V mnohých problémoch a ťažkých chvíľach jeho úradu mu pomáhala práve viera a kresťanské presvedčenie. S pánom prezidentom Scalfarom sme hovorili o poslaní charitatívnych organizácii v spoločnosti. Pán prezident bol veľmi dobre zorientovaný v problematike talianskej charity a neziskovej sféry vôbec. Hovorili sme o problematike utečencov z Albánska či iných krajín, ktorí vo veľkom množstve prichádzajú do Talianska a štát i spoločnosť k ním nie je príliš tolerantná a bráni sa im. Tu pán Scalfaro vidí veľké pole pôsobnosti práve pre charitu, ktorá nemá prinášať iba určitú humanitárnu pomoc, ale predovšetkým lásku. Podľa jeho názoru má byť charita vždy niekoľko krokov pred legislatívou a tak ovplyvňovať pozitívnym smerom nálady v spoločnosti.  S pánom prezidentom Gönczom sme hovorili taktiež o otázkach charity. V Maďarsku charita nie je veľmi rozvinutá, skôr tam vo veľkej miere pôsobia Maltézski rytieri. Sľúbil pomoc v získaní nových kontaktov. Na Slovensku ho však prekvapila jedna vec. Ráno, ako som už spomenul, bol na svätej omši, a v kostole boli väčšinou starší ľudia. Pri našom rozhovore i v súvislosti s touto skúsenosťou kládol veľký dôraz na to, aby Cirkev v Európe bojovala o inteligenciu a mládež. Bez nich sa totiž Cirkev veľmi rýchlo stane pasívnou a dostane sa do úzadia.
- Heslom levočského stretnutia prezidentov bolo: Občianska spoločnosť - nádej zjednotenej Európy. Aké poslanie vidíš ty pre Cirkev pri rúcaní bariér v dnešnej Európe?
- Cirkev všeobecne, teda nielen v Európe, musí nájsť svoje miesto v dnešnom svete. Myslím, že pre Cirkev nemusí byť prvoradou úloha zjednocovať Európu, pretože tu sú iné sily, ktoré sa o to pokúšajú, či už ekonomicky alebo politicky. Ale musí nájsť svoje miesto v dnešnom svete, aby dokázala byť aktuálna, prítomná, účinná. Aby dokázala evanjeliové prvky vniesť do praktického života spoločnosti, aby evanjeliové pravdy dokázala obrániť proti útokom. Aby v Európe nastala skutočná jednota, musia odumreť mnohé naše zakonzervované návyky, predsudky a evanjeliové hodnoty v nás musia nanovo vyrásť.