Rodina

Keď som písal túto reportáž, veľmi dlho som sa nevedel rozhodnúť pre jej názov. Chcel som, aby bol stručný a výstižný zároveň a aby vyjadroval to, čo reportážou chcem povedať. Nakoniec som sa rozhodol pre kratučký názov. Pre slovko, ktoré je pre väčšinu z nás synonymom krásnych detských rokov, prvého kontaktu s Bohom i so svojimi blížnymi, no pre mnohých je i synonymom nepochopenia, rozvratu, utrpenia, ranenej detskej duše. Rozhodol som sa pre slovko Rodina. Svojou reportážou vás chcem zaviesť medzi ľudí, pre ktorých toto slovo znamená naozaj veľa a ktorí sú príkladom vzornej kresťanskej rodiny. Príkladom, ktorý dnes mnohým tak veľmi chýba. Chcem Vás zaviesť na týchto stránkach do rodiny Katky a Janka Čerňaských z Konskej. I keď sa obaja bránili tomu, aby som ich predstavil ako príkladnú kresťanskú rodinu, som presvedčený, že napriek tomu ich takto predstaviť môžem.

Dieťa je dar, nie luxus

V dnešnej dobe často počuť, že jedno dieťa v rodine stačí a že dve deti sú už „luxusom“. Manželia Čerňanskí určite nepatria k tým, ktorí pokladajú deti za luxus. Prijímajú ich ako veľký Boží dar. V ich dome je vždy veselo. Najväčšou mierou je to zásluhou detí. Katky, Zuzky, Beátky, Lucky, Evky a Janky. Najstaršia - Katka, je ôsmačka, najmladšia - Janka, má desať mesiacov. Najskôr sa trošku hanbia, no potom sa rozrečnia a tak mám informácie o ich rodine z „prvej ruky“. U Čerňanských ma vítala Evka s ockom a mamkou. Malá Janka spala. Zvyšok rodiny bol v škole. S blížiacim sa obedom sa postupne začali domov vracať i ostatné deti. Najprv Lucka, potom Beatka, neskôr Katka a Zuzka. Zo spôsobu, akým sa zvítali so svojimi malými sestričkami, bolo viac než jasné, ako ich majú veľmi rady. Pri rozhovore mi Beatka a Lucka hrdo hovoria o dvoch svojich bračekoch, ktorých majú v nebi. Obaja zomreli ešte úplne maličkí. Ďalej sa naša reč dotkne školy. Čerňanských som totiž navštívil deň pred polročným vysvedčením. Dievčatám sa v škole darí, ale už sa tešia na prázdniny a vari ešte viac na popoludňajšie korčuľovanie na blízkom jazere pri Rajci. Na jazero som sa spolu s Jankom, Beatkou a Luckou vybral i ja. I keď som nemal korčule (a aj keby som ich mal, asi by to s mojim korčuľovaním dopadlo veľmi neslávne, prípadne by som spôsobil všeobecné pobavenie okolostojacich), bolo tam veľmi dobre. Po návrate nás čakala dobrá večera a dievčatá sa začali pripravovať do školy. Štyri staršie sa potom chvíľku hrali na počítači a my sme sa zatiaľ s Jankom a Katkou rozprávali o ich každodenných starostiach. Deti si potom niečo pozreli v televízii. Veľmi ma zaujal systém, akým rodičia svojim dcéram „dávkujú“ pozeranie televízie, aby pri televízore nezabili celý deň a aby pozerali čosi, čo stojí za to. Každá si môže vybrať v televíznom programe denne dva programi, ktoré chce pozerať a tie „podliehajú schváleniu“. Dievčatá však už vedia rozlíšiť, čo pozerať a čo nie.

Uživiť osemčlennú rodinu nie je jednoduché...

Uživiť osmečlennú rodinu nie je jednoduché, ale s Božou pomocou to ide. Katka s úsmevom vraví, že minú viac ako zarobia. Janko neskôr dodáva, že je veľmi dôležité občas vedieť zdravo riskovať, skúsiť čosi nového. Okrem práce v jednom žilinskom podniku majú malú kaviarničku v žilinskom Saleziánskom centre, kde si jeho návštevníci môžu dať šálku kávy, zákusok či zmrzlinu, ale aj kúpiť dobrú kresťanskú knihu. Kaviarničku však prevádzkujú len pre samotnú dobrú vec, aby tu mládež mohla posilniť svoje telo i dušu, ale z ekonomického hľadiska je to veľmi slabé, priam stratové. Tento svoj „biznis“ Janko vníma skôr ako prostriedok evanjelizácie, než ako prácu, ktorou sa dá čosi zarobiť. Katka pracuje doma. A tej práce má neúrekom, hoci jej dievčatá pomáhajú. Pomoc im ide veľmi dobre napríklad i v kuchyni. Keď som ich navštívil ja, Zuzka piekla veľmi dobré lekvárové rohlíčky. U Čerňanských sa každý hosť nepochybne cíti veľmi príjemne. Z manželov Čerňanských vyžaruje obdivuhodná dôvera v Božiu pomoc a veľký pokoj. Netrápia sa s tým, čo bude zajtra, čo ak náhodou Janko stratí prácu... Dôverujú. Tá dôvera nám mnohým tak častokrát chýba. A s ňou je život omnoho ľahší!

Boh v rodine

Atmosféra v rodine Čerňanských je presiaknutá vzájomnou láskou, ktorá čerpá energiu pre svoj rast a svoje trvanie z lásky k Bohu. Deti pri príchode domov zdravia kresťanským: Pochválený buď Ježiš Kristus. To je už v dnešnej dobe málokde „moderné“. Spoločná večerná modlitba bola pre mňa skutočne hlbokým duchovným zážitkom. Pri zapálenej sviečke celá rodinka zaspievala desiatok svätého ruženca, poďakovali Pánu Bohu za to, čo cez deň prežili, prosili ho o požehnanie, o pomoc a ochranu... Na obligatórnu otázku Ako sa máte? odpovedajú manželia Čerňanskí s úsmevom: „Máme sa čoraz radšej.“ V dnešnej dobe plnej rozvodov, je zistenie, že sú i takéto manželstvá, balzamom pre dušu. Náš rozhovor sa dotkne i aktivít rodiny vo voľnom čase. Okrem iného sa veľmi radi stretávajú s inými kresťanskými rodinami, vzájomne sa navštevujú, v lete chodia na stretnutia kresťanských rodín. Umožňuje im to nielen prehĺbiť vzájomný kontakt a okruh rodinných priateľov, ale aj podeliť sa o svoje skúsenosti, radosti i starosti s ostatnými. Žiaľ, na dvoch stránkach, určených pre túto reportáž, sa nedajú zachytiť všetky dojmy a postrehy z návštevy v rodine Čerňanských. Verím, že sa ozvú čitatelia s typmi rodín, o ktorých si myslia, že by sa o nich mali dozvedieť ostatní pre povzbudenie a svedectvo. Veď zdravá kresťanská rodina, budovaná podľa vzoru Svätej Rodiny, je jediným prostriedkom k obrode Cirkvi a spoločnosti.