Pred ikonou

Raduj sa!

Dnes je začiatok našej spásy.

Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo.

Syn Boží sa stáva synom Panny.

Gabriel zvestuje milosť Božiu.

Preto aj my spolu s ním

privolávajme Bohorodičke:

Raduj sa, Milostiplná, Pán s Tebou!

Evangelismos - tak byzantská Cirkev nazýva sviatok Zvestovania. Nie náhodou sa nám toto slovo spája s Evanjeliom, čiže Radostnou Novinou. Naozaj, 25. marca spolu s celu nerozdelenou Cirkvou, môžeme oslavovať udalosť, ktorá je jedinou v dejinách ľudstva. Hoci ju oslavujeme v období Veľkého Pôstu, pozýva nás k najväčšej radosti: Dnes sa radosť dotkla všetkých a oslobodila nás z prvotného prekliatia. Prišiel Ten, čo je všade, aby naplnil radosťou všetko (sv. Andrej z Kréty, Homília na Zvestovanie). Aká veľká je pravda, ktorú nám v tento deň pripomína liturgia: pohyb lásky Boha k stvoreniu! Syn Boží sa stáva Synom človeka, prijíma nízkosť, aby nám dal veľkosť. (...) Teraz sa človekom stáva Boh, aby Bohom urobil Adama (Teofan, Utiereň na Zvestovanie). Prijíma telo, aby obetou svojho života vrátil ľudstvo Otcovi a spolu s ním povzniesol celé stvorenstvo. Dnes sa stáva viditeľným tajomstvo ukryté pred vekmi a všetko sa v Kristovi ako v hlave obnovuje (sv. Andrej z Kréty, Homília na Zvestovanie). Východná Cirkev chce, aby sa celý človek všetkými schopnosťami duše i tela mohol radovať spolu s Máriou tvárou v tvár tejto Dobrej Novine o začatej spáse. Preto sa na ústrednom mieste pred modliacim stavia svätý obraz - ikona. Ikona Zvestovania nám odovzdáva pravdu o vtelení, je založená na úryvku z Evanjelia podľa sv. Lukáša (Lk 1, 26-38). Ak necháme bokom architektonické prvky, ktoré vypĺňajú jej pozadie a vytvárajú perspektívu, tak scéna by mohla byť vyjadrená veľmi jednoducho: sú tu dve postavy - Archanjela Gabriela a Márie, o čom svedčia mená napísané nad nimi a lúč prichádzajúci z hora, symbol prítomnosti Ducha Svätého. Charakter obrazu je zdôraznený zlatým pozadím, znakom Božieho svetla, ktoré všetko preniká a prenáša pozemskú udalosť do rozmeru Božej slávy. To sám Boh chce vojsť so svojím tajomstvom cez bránu očí do nášho vnútra, čo vyjadruje takzvaná opačná perspektíva. Chce, aby sme sa i my stali účastníkmi tejto udalosti: zbožstvenia ľudskej prirodzenosti. Dynamika vyjadrenia: pohyb ruky, nôh či šiat Archanjela a gestá Márie poukazujú na dialóg, ktorý medzi nimi prebieha. Pohyb vysvetľuje slová a hlboké ticho k nám prehovára cez oči. Mlčanie znie mnohonásobným Chaire! - Raduj sa, skrze Teba zažiari radosť. Raduj sa, skrze Teba zmizne kliatba. Raduj sa, Ty pozdvihneš Adama z pádu. Raduj sa, Ty utrieš slzy Eve. (...) Raduj sa, Zornica. Raduj sa, Lono Božieho vtelenia. Raduj sa, skrze Teba sa Stvoriteľ stáva dieťaťom. Raduj sa, panenská Nevesta! (Hymnus Akathist, 1) Mária, Panna - čo zdôrazňujú tri hviezdy na Jej plášti - sedí na zlatom tróne, alebo stojí na vyvýšenom mieste. Ona sa nachádza v poli pôsobenia Božích energií, Božej slávy. Svojou dôstojnosťou prevyšuje aj anjelov. Zároveň sa stretáme s Jej hlbokou pokorou. Vytrhnutá zo svojej práce spúšťa ruku s kúskom purpurovej látky a nite, akoby sa mal pre ňu zastaviť čas. Prestrašená veľkosťou slov, pochádzajúcich od Jej Pána, sa snaží gestom druhej ruky odhodiť od seba nepochopené pozvanie: Ako je to možné? Ten, ktorý je nezmerateľný na výsostiach, ako môže byť zrodený z Panny? Ten, ktorému je trónom nebo a zem, je Jeho podnožkou, ako môže byť uzavretý v lone ženy? (Ján Mních, Veľká večiereň na Zvestovanie). No archanjel, ktorý gestom svojej ruky vysvetľuje udalosť, ju rýchlo zbaví strachu. Tohto vysvetlenia sa zúčastňujú všetky tri Božské Osoby (tri vystreté prsty Posla). A zároveň dvoma spojenými prstami poukazuje na zázračné zjednotenie Božskej prirodzenosti s ľudskou. Vôľa Trojice nachádza svoje potvrdenie. Mária ostáva započúvaná. Jej veľké oči, v ktorých žiari dobrota a krása, sa nezastavia na osobe Božieho Posla, ale putujú do hĺbky tajomstva, ktoré sa v Nej uskutočňuje. Preto tiež - ako je to vyjadrené na starších typoch ikon - dlaň Matky sa zdvíha a smeruje ku srdcu, na ktorom žiari podoba kraľujúceho Božieho Dieťaťa. Na Jej tvári sa zjavuje úsmev plný milosti a dôvery. Skláňa teda svoju hlavu na znak súhlasu: Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa Tvojho slova (Lk 1, 38). A hľa, Moc Najvyššieho zatôni Máriu. Od Otca zostupuje Svätý Duch, aby ako lúč svetla nebadaným spôsobom v Nej uskutočnil to dielo, na ktoré čakalo celé stvorenie. Slovo sa stáva Telom. Boh si berie ľudskú prirodzenosť. Panna je Matkou Života. Hľa bolo nám ukázané zmierenie, Boh sa nevysloviteľným spôsobom stáva človekom, hlas archanjela odsúva pokušenia, Panna prijíma radosť, zem sa stáva nebom, zem sa oslobodzuje od kliatby. Nech sa raduje stvorenie a spieva: Stvoriteľ a Spasiteľ náš a Pane, Tebe sláva! (Veľká večiereň na Zvestovanie).