Pútnik nádeje na „Ostrove slobody“

V dňoch 21. až 25. januára 1998 navštívil Svätý Otec Ján Pavol II. Kubu. Bola to jeho historická prvá cesta do tohto ostrovného štátu. Priniesla nádej, že i do jednej z posledných bášt komunizmu čoskoro zavíta spravodlivosť a sloboda. Bola však i varovaním pred bezuzdným kapitalistickým liberalizmom ničiacim slobodu a dôstojnosť človeka. Pred svojou historickou návštevou Kuby Ján Pavol II. navštívil Latinskú Ameriku - najkatolíckejší svetadiel - už 16-krát. Počas týchto návštev zavítal do 27 krajín, do mnohých z nich i viac krát. Jedinou krajinou Latinskej Ameriky, kde počas svojich návštev ešte nezavítal, bola práve Kuba. Svätý Otec prišiel do doposiaľ komunistickej krajiny, kde je napriek trom desaťročiam oficiálneho ateizmu obraz duchovného života prekvapivo pestrý. Podľa miestnych prieskumov asi 85 percent z 11 milónov obyvateľ verí v Boha a hlási sa k niektorému vierovyznaniu. Najpočetnejšia je katolícka Cirkev, potom nasledujú protestantské cirkvi, na Kube pôsobia i adventisti a svedkovia Jehovovi, nájdete tu i štyri židovské synagógy a jednu mohamedánsku mešitu v starej Havane. Miestnou zaujímavosťou je i sekta santeros - hádačov a zariekačov, ktorá je akýmsi splynutím katolicizmu a afrických náboženstiev prinesených čiernymi otrokmi v 16. storočí. Nielen katolíci, ale i členovia iných náboženských skupín s nádejou čakali na pápežovu návštevu. Očakávali od nej uvoľnenie pomerov potrebných pre svoj život.

Katolícka cirkev a režim Fidela Castra

Dejiny spolužitia Castrovho režimu a katolíckej cirkvi majú rozličné konfliktné etapy a pripomínajú temné stránky života cirkvi a potláčania jej slobody v období socializmu v našich zemepisných šírkach. Po nástupe vlády komunistov po ich marxisticko-leninskej revolúcii v roku 1963 vypovedali z Kuby arcibiskupa a 135 katolíckych kňazov, ďalších 470 odišlo „dobrovoľne“. V 7O. rokoch nastalo určité uvoľnenie vo vzťahoch medzi štátom a cirkvou, no tie sa vyostrili pod vplyvom rozpadu východného bloku. Azda i pod tlakom katastrofálnej ekonomickej situácie po rozpade Sovietskeho zväzu a pod tlakom ľavicovo orientovaných kresťanských hnutí napokon prijal predposledný zjazd Komunistickej strany Kuby v roku 1991 istú formu náboženskej slobody, ktorá má i takú podobu, že kubánski komunisti otvorili cestu do svojich radov aj veriacim. Prvé oficiálne pozvanie na návštevu Kuby dostal Svätý Otec na prelome 80. a 90. rokov. Počas návštevy Fidela Castra v Ríme, kde sa v novembri 1996 zúčastnil na summite FAO (Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo), sa kubánsky vodca stretol vo Vatikáne i s Jánom Pavlom II. a spoločne potvrdili prvú návštevu Petrovho nástupcu na Kube. V nasledujúcich mesiacoch urobila kubánska vláda niekoľko nevídaných krokov - v júni povolila verejnú sv. omšu kardinála Jaimeho Ortegu na úmysel úspešnej návštevy pápeža a prenášala ju na obrovskú obrazovku na námestí pred havanskou katedrálou. Po desaťročiach povolil minulý rok Castrov režim oslavu Vianoc, ktoré dovtedy boli bežným pracovným dňom. Fidel Castro akoby na svoju obhajobu zdôraznil, že i po víťazstve komunistickej revolúcie na Kube nezrušili slávenie Vianoc z protináboženských pohnútok, ale preto, že v tom období vrcholí na Kube zber cukrovej trstiny. Kardinál Ortega v tejto súvislosti zdôraznil, že Kubánci Vianoce nikdy neprestali sláviť a to, že ich neslávili oficiálne, ich azda uchránilo od ich zmaterializovania. V polovici januára tohto roku sa opäť po desaťročiach na televíznych obrazovkách v programe kubánskej štátnej televízie objavil už spomínaný arcibiskup, kardinál Jaime Ortega a pol hodinu sa mohol prihovárať Kubáncom pri príležitosti blížiacej sa návštevy Jána Pavla II.

Program návštevy Svätého Otca na Kube

V stredu 21. januára, v neskorých nočných hodinách stredoeurópskeho času, priletel Sv. Otec na havanské  letisko. Fidel Castro dal v tento deň pracujúcim Kuby platené voľno, aby sa mohli hromadne zúčastniť na oficiálnom privítaní hlavy katolíkov. Platené voľno dostali i tí, ktorí sa chceli zúčastniť na pápežových omšiach v provinčných mestách Santa Clara, Camgüey, Santiago de Cuba a aj v Havane. Vo štvrtok 22. januára Ján Pavol II. slúžil sv. omšu v Santa Clare a stretol sa s Fidelom Castrom v Revolučnom paláci v Havane. O deň neskôr, 23. januára, navštívil Camagüey a Havanskú univerzitu. V sobotu 24. januára Ján Pavol II. navštívil Santiago de Cuba, kde slúžil sv. omšu a korunoval obraz Panny Márie z Caridadu del Cobre. Večer navštívil nemocnicu a kostol sv. Lazara v Havane, kde sa stretol s malomocnými a inak trpiacimi, o ktorých sa starajú rehoľné sestry sv. Vincenta. V nedeľu slúžil slávnostnú sv. omšu na Námestí revolúcie v Havane, na ktorej sa zúčastnilo asi milión Kubáncov. Neskôr sa stretol s kubánskymi kňazmi, rehoľníkmi a bohoslovcami v Havanskej katedrále. V ten istý deň sa pápežova návšteva na Kube skončila.

Posolstvo Svätého Otca

Ján Pavol II. prišiel povzbudiť kresťanov na Kube a posilniť ich po rokoch zatláčania viery do úzadia a jej nahrádzania marxistickou ideológiou. Ako všade tam, kam Svätý Otec zavítal, prihováral sa najmä k tým, na ktorých svet zabúda a ktorí sú jeho srdcu tak blízki - k trpiacim, prenasledovaným, hladujúcim... Najmä pri stretnutí s malomocnými zdôrazňoval význam a hodnotu bolesti, keď je prijatá s dôverou v Boha, bohatého na milosrdenstvo. „Prichádzam ako pútnik pravdy a nádeje na miesto, ktoré je pre Kubáncov posvätné, pretože tu zakusujú milosť tí, ktorí sa ku Kristovi obracajú s vierou a istotou, ako svätý Pavol, ktorý výhlásil, že všetko môže v tom, ktorý ho posiľňuje,“ povedal Svätý Otec. Vyzval trpiacich Kubáncov, aby všetko obetovali veľkodušne, aby Kuba mohla vidieť Boha z tváre do tváre. „Bolesť sa mení, keď v nás zakusujeme blízkosť a solidaritu živého Boha,“ zdôraznil Ján Pavol II. Počas svojich príhovorov Svätý Otec vyzval k oslobodeniu väzňov svedomia. „Títo väzni svedomia trpia izoláciou a stresom za niečo, čo podľa ich presvedčenia nie je priestupkom. Podporujem úsilie začleniť týchto väzňov späť do spoločnosti. Ich prepustenie by bolo gestom veľkej humánnosti a semienkom zmierenia, gestom, ktoré vyznamenáva moc, ktorá ho urobí a posiľňuje spoločenskú harmóniu v štáte. To, po čom títo väzni túžia, je podieľať sa aktívne na živote a mať možnosť vysloviť sa, pričom ich názory by sa prijímali s úctou a toleranciou.“ V jednej zo svojich homílii na Kube Ján Pavol II. zdôraznil, že „pravá sloboda zahŕňa uznanie ľudských práv a sociálnej spravodlivosti“ a že „moderný štát nemôže z ateizmu alebo náboženstva urobiť vlastné politické nariadenie. Štát, ďaleko od všetkého fanatizmu alebo krajného sekularizmu, má vytvárať potrebné spoločenské prostredie a vhodnú legislatívu, ktorá dovoľuje každému človeku i každému náboženskému presvedčeniu slobodne vyznávať vlastnú vieru, vyjadrovať ju vo verejnom živote a počítať s dostatočnými prostriedkami na to, aby mohli všetci ponúknuť štátu svoje duchovné, morálne a občianske bohatstvá.“ Vo svojich posolstvách Svätý Otec odsúdil komunizmus, ale aj americké embargo, proti ktorému vatikánska diplomacia dlhé roky bojuje, pretože zbedačuje prostý kubánsky ľud. Svätý Otec odsúdil taktiež kapitalistický neoliberalizmus, ktorý sa usiluje podriadiť si človeka. Pripomenul, že podmienkou pomoci národom sú neúnosné ekonomické programy, ktoré spôsobujú neslýchané obohacovanie niekoľkých za cenu ochudobňovania mnohých. V uvítacej reči arcibiskup Meurice zdôraznil skutočnosť, že nacionalizmus sa rovná podpore nedemokratickému systému jednej strany. Návštevu Svätého Otca na Kube veľmi kladne hodnotilo množstvo svetových denníkov a tešila sa nevídanému záujmu médii. Denník Neue Osnabrücker Zeitung po tejto návšteve písal: „Kubánci zažili slobodu slova od takej osobnosti ako pápež. Stal sa hovorcom ich väčšiny, požadujúcej otvorenie ostrova. Zavial na ňom vánok slobody.“ Londýnsky denník The Times dodáva: „Svätý Otec neprišiel vychvaľovať Fidela Castra, ale skôr dať mu posledné pomazanie. Aj na Kube prežije kresťanstvo, nie marxizmus. Z návštevy na Kube odchádza ako víťaz Ján Pavol II.“