Páter Pio - stigamtik

Mám pred sebou tretie číslo „Rytiera Nepoškvrnenej“ z roku 1993, vydané v Santa Severa pri Ríme. Pozorne čítam posledné strany časopisu, kde sa na čestnom mieste nachádzajú „Poďakovania a prosby“. Mám rád tieto stránky. Sú také ľudské, jednoduché a presvedčivé. Ako je v nich veľa pravdy o človeku, o tom, ktorý sa dokáže ponížiť a prosiť , ale i o tom, ktorý vie ďakovať! Takýchto prosieb a poďakovaní je mnoho v každom čísle „Rytiera“. Sú určené Pánu Ježišovi, najčastejšie na orodovanie Matky Božej, sv. Júdu Tadeáša, sv. Antona, sv. Maximiliána... Medzi duchovnými prostredníkmi sú i Boží služobníci, napríklad Páter Pio, slávny kapucín zo San Giovanni Rotondo, obdarený stigmami, čiže ranami, ktoré päťdesiat rokov nosil na svojom tele tak ako Ježiš Kristus.

Život

Páter Pio sa narodil v Pietrelcine, dedinke, ktorá sa nachádza niekoľko kilometrov od Beneventa v južnom Taliansku, dňa 25. mája 1887. Bol piatym z ôsmich detí Guseppiny De Nunzio a Graziana Forgioneho. Pri krste dostal meno sv. Františka. Otec, ktorý cítil túžbu malého Františka stať sa kapucínom, sa vybral do USA, aby získal potrebné financie na jeho vzdelanie. František ako 15-ročný začína 22. januára 1903 noviciát, prijíma kapucínsky habit a rehoľné meno Pio. Slovo Pio v slovenčine znamená ktosi, kto je láskavý, dobrý. O rok neskôr skladá prvé rehoľné sľuby a v rôznych kláštoroch sa pripravuje na kňazstvo štúdiom filozofie a teológie. Nemal pevné zdravie. Často sa musel vracať do svojho rodiska, aby tam posilnil svoj organizmus. Nakoniec premáha rozličné ťažkosti a 10. augusta 1910 prijíma kňazskú vysviacku. To však neznamená, že sa skončili jeho zdravotné problémy. Aj naďalej musel istý čas prežiť v Pietrelcine. No nezaháľal tu, ale pomáhal v pastorácii svojmu farárovi. Odtiaľ ho v roku 1915, počas prvej svetovej vojny, povolávajú do armády. Aj jeho vojenská služba bola prerušovaná častými odchodmi, ktoré mali zachrániť jeho zdravie. Liečil sa v rozličných kláštoroch a v lete 1918 bol poslaný do San Giovanni Rotondo, kde strávi zvyšok svojho života.

Stigmy

V tomto kláštore 20. septembra 1918 dostáva stigmy, čiže rany na nohách, dlaniach a na boku, pripomínajúce rany Ježiša Krista. S najväčšou pravdepodobnosťou sa objavili na jeho tele už v roku kňazskej vysviacky, ale až do roku 1918 zostali pre okolie neznáme. Vtedy ráno 20. septembra našli bratia na chóre omdletého Pátra Pia a všimli si jeho rany. Päťdesiat rokov prežije so znakmi utrpenia Pána Ježiša na svojom tele. Iba v roku 1959 sa jeho zdravie vážne podlomí, inak deň za dňom prináša Najsvätejšiu Obetu, spovedá a požehnáva. Na istý čas mu Apoštolská Stolica odporučí zdržať sa i tejto aktivity. Vtedy slúži sv. omše v maličkej kaplnke vo vnútri kláštora a dlhé hodiny trávi pohrúžený do modlitby. Dvakrát sú jeho rany podrobené lekárskym pozorovaniam, ale dodnes sú z hladiska medicíny nevysvetliteľnou záhadou. Nespôsobili totiž žiadnu otravu ani infekciu, čo by malo byť prirodzeným následkom tak dlhého otvorenia rán. A najzvláštnejším je fakt, že tieto rany zmizli po smrti. Páter Pio umiera 23. septembra 1968. Jeho pohreb sa stal veľkou manifestáciou viery.

Neúnavný spovedník

Páter Pio bol známy najmä ako neúnavný spovedník. Je čosi udivujúce v skutočnosti, že Rehoľa Kapucínov dala Cirkvi v posledných rokoch dvoch iných veľkých spovedníkov, ktorí už boli vynesení na oltáre: sv. Leopolda Mandiča (1866-1942) a bl. Honorata Kozminskeho (1829-1916). Je to teda akýsi osobitný Boží znak, ktorý nám pripomína, aké dôležité je zmierenie, ak nie najdôležitejšie, najmä keď si uvedomíme to všetko, čo dnes rozdeľuje a vzďaluje ľudí predovšetkým od Pána Boha. Boží Služobník - Páter Pio svojím životom a svedectvom nás pozýva k načerpaniu z Kristovho prameňa zmierenia, zo Sviatosti Pokánia. A je to najväčší dar, aký nám môže darovať. Je to tiež azda najdôležitejšia milosť, ktorú všetci potrebujeme. V Kristovom prameni nikdy nie je nedostatok, a ako máme z neho čerpať, o tom nám hovorí Páter Pio.

Cesta na oltáre

Už v roku 1973 boli uskutočnené prvé kroky na prípravu beatifikačného procesu, ale až 20. marca 1983, vďaka osobnej intervencii pápeža Jána Pavla II., sa mohol začať beatifikačný proces na diecéznej úrovni. Po jeho ukončení bola celá dokumentácia odovzdaná Kongregácii pre kanonizácie, ktorá riadi ďalší priebeh beatifikačného procesu v spolupráci s Generálnou postulatúrou Rehole Menších bratov Kapucínov. Dôležitou a nevídanou udalosťou v dejinách Cirkvi bola púť Svätého Otca Jána Pavla II. do San Giovanni Rotondo pri príležitosti stého výročia narodenia Pátra Pia. Od tej doby osoba Kristovho Námestníka na zemi, klačiaceho pri sarkofágu Pátra Pia, dáva silný náboj evanjeliovému svedectvu tohto kapucína. O to väčšmi, že je známa túžba Jána Pavla II., aby bol Páter Pio čo najskôr povýšený na oltáre. Beatifikačný proces však musí prebiehať podľa cirkevných predpisov a určite potrvá ešte istý čas, pretože život a účinkovanie Pátra Pia má tisíce svedkov medzi ľuďmi, ktorí boli účastní jeho modlitieb, obdržali jeho požehnanie, prestredníctvom neho sa zmierili s Bohom, s vlastným svedomím a s blížnymi. Komisia kardinálov a biskupov Kongregácie pre kanonizácie 21. októbra 1997 vyjadrila súhlas s uznaním hrdinských čností Pátra Pia, čím potvrdila záver teológov z 13. júna 1997. Je to krok k beatifikácii talianskeho kapucína. Kongregácia predloží Svätému Otcovi žiadosť o vyhlásenie dekrétu o ctihodnosti Pátra Pia. Ďalšou eta<->pou bude hodnotenie materiálov o zázrakoch, ktoré sa stali na príhovor kandidáta na beatifikáciu. Jedným zo zázrakov, ktorý bude predložený pri beatifikačnom procese, je udalosť spred 20 rokov, o ktorej svedčí S. Zanetti. Hral sa s hračkárskym autíčkom na parapetnej doske 8. poschodia, naklonil sa a vypadol na ulicu. Pri tejto nešťastnej udalosti sa nezranil a matke povedal, že dolu videl Pátra Pia, ktorý ho chytil. Táto udalosť sa stala v americkom meste Staford. Matka zaviezla svojho syna do nemocnice, kde lekári skonštatovali, že nemá najmenšie zranenie, ani malý škrabanec. Matka poznala Pátra Pia osobne a chlapcovi často hovorievala o kapucínovi, ktorý žil ako skutočný Kristov nasledovník. Táto udalosť je pokladaná za jeden z najväčších zázrakov pripisovaných orodovaniu Pátra Pia. Prosme, aby dobrotivý Pán, ktorý obdaril svojho služobníka Pátra Pia znakmi svojich rán, dal čoskoro svojej Cirkvi v jeho osobe nového blahoslaveného.

o.Pacyfik Dydycz OFMCap