Kristus znovu ukrižovaný alebo slovenské Kalvárie a Golgoty

Kalvária. Golgota. Predtým Olivová hora.

Koľko protichodných názorov!

Ako sa mohol dať zabiť Boh?!

Ako mohol byť taký bezmocný, keď je Všemohúci!

Nebol bezmocný. Je stále Všemohúci!

Ale stal sa dobrovoľne jedným z nás.

Podriadil sa zákonom, ktoré sám stvoril.

A podriadil sa ľudským zákonom,

lebo tak mu to kázala láska.

Stal sa drobným embryom, potom zasa plodom.

Ako my všetci. Ako aj tie deti, ktoré matky nechcú.

A odsudzujú na smrť vlastné dieťa.

Na smrť pod svojim srdcom.

Maternica, placenta, plodový koláč.

Najnádhernejší palác pre dieťa.

Najpohodlnejšia kolísočka.

Aj Kristus v takej býval.

A preto je požehnané každé lono matky.

Kristus ho posvätil naveky vekov.

Lenže...

Dnes sa stáva toto miesto Golgotou.

Tu sa ukrižuje jedno z troch počatých detí.

A horšie ako Kristus.

Lebo Krista mohli pochovať. Celého.

Ale z dieťaťa sa stáva pri potrate kaša.

Roztrhané je tu na franforce.

A splachuje sa do kanála.

Ani stopy po ňom. Po dieťati. Čistá robota!

Zostáva len chorá kolíska a jazva na duši.

Rana, ktorá bolí naveky.

Poranená duša, poranené srdce.

A svedomie? Zakrvavené, znepokojené.

Ako by doň zamontovali poplašnú sirénu.

Ó, Kriste, či Ti nestačilo jedno ukrižovanie?

Nestačila Ti jedna Golgota?

Musíš denne umierať tam,

kde sa normálne rodí život?

Aké je to všetko prevrátené -

celý svet je hore nohami!

Namiesto životu holdujeme smrti!

Ó, Kriste, zbav nás tejto hanebnej kultúry zabíjania,

lebo my už nemáme síl pomôcť si sami.

Už sme Ťa miliónkrát ukrižovali.

Už by to stačilo!